Deti chápu trestanie inak ako dospelí, môže im poškodiť aj neskoršie vzťahy v živote.
Foto: shutterstock.comAko uviedla psychologička Judita Malík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, deti nevnímajú trest ako nejaký mechanizmus, že si ho zaslúžili, lebo niečo zlé spravili. „Ony vnímajú vzorec – zaslúžil som si to, lebo som zlý, nehodný lásky,“ spresnila. Dôsledkom podľa nej tiež môže byť, že sa deti naučia viac báť či hanbiť.
Ako vysvetlila, rodič predstavuje dôležitú vzťahovú osobu, ktorá dieťaťu dáva do jeho sveta obrovský emočný balík a „teplo“ domova. Vo väčšine je to láska, pochopenie, povzbudenie či pomoc. Keď sa rozhodne dieťa udrieť, príde podľa jej slov obrovské zdesenie, sklamanie, strach, úzkosť.
„Každým ďalším trestaním sa stráca istota v tom, kto vlastne som, aký som. Keď sa vo fyzických trestoch pokračuje, akoby sme dieťaťu vnútili obraz, že násilie a láska spolu súvisia. Potom sa nečudujme, ako to bude vyzerať vo vzťahoch s rovesníkmi alebo s partnermi,“ dodala Judita Malík.
Rodičov vystríha tiež pred citovým vydieraním detí typu: „Mama je z teba smutná, lebo si nezjedol celú polievku.“ Vtedy sa rodič stavia do pozície obete svojho dieťaťa, vnucuje mu vinu, a tým pádom ho za všetko obviňuje. „Neskôr vo vzťahoch a živote si bude toto dieťa vyberať nie na základe toho, čo chce a potrebuje. Práve, naopak, bude sa upriamovať na to, čo od nich potrebuje počuť okolie a bude sa mu prispôsobovať,“ dodala psychologička.
