Výchovná po zadku nie je výchovná

Patricia Poprocká, 14. októbra 2018 o 14:28

Je to síce rýchle a účinné, no škodlivé. Rodičia v situácii, keď sú bezradní nad neústupčivosťou svojho dieťaťa bitkou buď hrozia, alebo aj udrú. I keď tým často za veľkého plaču, kriku, úľaku či zmĺknutia dieťaťa dosiahnu svoje, nestojí to za to. Bitka totiž môže dieťa poznačiť na celý život, samozrejme, v zlom.

Bitie a krik deti traumatizujú. Rodičia by mali voliť skôr diskusiu než uplatňovanie autority silnejšieho.

Foto: shutterstock.com

Hoci niekto vyrastal s tým, že jedna výchovná ešte nikdy nikomu neuškodila, psychológovia sa zhodujú, že rodič nemá nad dieťaťom uplatňovať svoju moc len preto, že je starší a silnejší.

Naopak, radia, že k nemu treba pristupovať ako k dospelým. A tých predsa tiež nikto neudrie len preto, že sa nesprávajú podľa jeho predstáv.
I keď sa dieťa po facke či plesnutí po zadku spravidla podriadi vôli rodiča, jeho reakcie v budúcnosti môžu byť o to horšie. „Kazí to človeku život. Je to niečo zastrašujúce, čo ho traumatizuje a môže zanechať horúce pamäťové stopy. Tie potom môžu u človeka vyvolávať zúrivosť, pocity bezmocnosti, nespravodlivosti,“ hovorí o bití detí psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto.

Ako dodáva, človek, ktorého v mladosti bili, môže mať v dospelosti tendenciu kruto sa správať voči vlastným deťom, alebo aj voči sebe samému. Sám sa bude trestať, ak bude mať pocit, že robí niečo, čo by sa jeho rodičom nepáčilo, a to buď sebapoškodzovaním, alebo v krajných prípadoch, ak je to spojené so znevažovaním a odmietaním dieťaťa, to môže viesť až k samovražde.

A ak sa stane, že rodičovi predsa len prasknú nervy a neudrží sa? „Je dobré, keď po tom, čo sa rodič upokojí, ospravedlní sa: Prepáč, vo mne to vyvolalo takú zlosť, že som to neukontroloval, ja ťa mám rád, nič si z toho nerob, je to môj problém, že som to nevedel vydržať...,“ radí profesor Hašto.

Rovnako ako bitie je škodlivá aj zúrivosť či vyhrážky. Sú rodičia, ktorí dieťa v živote neudreli, napriek tomu je traumatizované rovnako ako to, ktorého rodičia verili v silu výchovnej po zadku.

Odborníci to nazývajú emočné týranie. Patria sem nadávky a hrozby – ty si taký zlý, dám ťa do lesa, k čertovi... Dieťa totiž má tendenciu rodiča brať vážne, a môže sa naozaj veľmi a pretrvávajúco vyľakať.

Ešte horšia je zúrivosť. Ak deti zažili napríklad svojho otca rozzúreného do nepríčetnosti, že by zdemoloval čokoľvek mu príde pod ruku, dieťa to môže prežívať s hrôzou, že by mohlo byť zničené, a bezmocnosťou. Spomienka sa mu uchová, a potom sa mu v dospelosti stane, že ak začuje iného dospelého hnevlivo reagovať, bude celá hrôza späť.

„Ak sa rodič rozzúri, je dobré, ak to dieťa nevidí. Rovnako by nemalo zažívať ani búrlivé hádky a bitky medzi rodičmi,“ konštatuje Jozef Hašto.
Čo teda robiť? Hovoriť s deťmi, vysvetľovať, pýtať sa ich, a ísť im príkladom.

„Obhajovanie bolestivého trestania ako niečoho, čo sa má zakomponovať do výchovy, považujem za zlé. Poškodzuje to dieťa. Niektorí rodičia majú tendenciu intelektuálne si to zdôvodňovať , že to pre dobro dieťaťa, že je to prejav rodičovskej lásky... Niekedy vyžadujú aby sa následne dieťa ospravedlnilo, poprosilo o odpustenie, že niečo vyviedlo a pobozkalo ruku, ktorá ho trestala. Ku krutému trestaniu patrí aj emočné týranie, vyhrážanie sa, zatváranie dieťaťa do miestnosti, z ktorej nesmie vyjsť, odmietanie komunikácie – hodiny, dni dokonca týždne...“ uzatvára Jozef Hašto.






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Hneváte sa na svoje dieťa? Predstavte si ho v nemocnici na prístrojoch

    Hneváte sa na svoje dieťa? Predstavte si ho v nemocnici na prístrojoch

    Čítať to je rozhodne ľahšie než praktizovať, čím skôr si to však ako rodičia osvojíme, tým lepšie. Ako zareagovať a nevybuchnúť, keď naše dieťa urobí niečo z nášho pohľadu neprijateľné? Klinická psychologička Lýdia Adamcová ponúka praktický návod, ako to zvládnuť, a to aj v naozaj kritických situáciách, keď napríklad dieťa predáva drogy, klame, chodí poza školu alebo sa neustále háda.

  • Obrázok Čo sa v skutočnosti skrýva za hnevom či strachom vášho dieťaťa? Odhaľte to s pomocou šikovnej nápovedy

    Čo sa v skutočnosti skrýva za hnevom či strachom vášho dieťaťa? Odhaľte to s pomocou šikovnej nápovedy

    Stále hnevá! Je ako motorová myš, neobsedí! Je príliš citlivá, hneď sa rozplače! Bojí sa, večne sa schováva za maminou sukňou!

  • Obrázok Ideál krásy podľa slovenských teenageriek: štíhlosť až vychrtlosť

    Ideál krásy podľa slovenských teenageriek: štíhlosť až vychrtlosť

    Celé detstvo som od mamy počúvala, že by mala schudnúť, lebo je tučná. Svoje kilogramy riešila aj moja o šesť rokov staršia sestra, ktorá bola pre mňa veľkým vzorom, takže som to po nich prebrala aj ja. Svoju váhu som si strážila priam úzkostne, po šiestej večer som nič nejedla, čo ako hladná som bola, a hoci mi všetci vraveli, že som štíhla, nikdy sa mi to nezdalo dosť...

  • Obrázok Sedem zlých vzorov, ktoré filmy dávajú rodičom za normálne

    Sedem zlých vzorov, ktoré filmy dávajú rodičom za normálne

    Kto nemá rád filmy? Či chceme alebo nie, hrané príbehy na filmovom plátne nás ovplyvňujú, na konanie hrdinov si spomíname najmä v situáciách, kedy si s niečím nie sme istí, prípadne si nevieme rady. Preto je dôležité, čo pozeráme, a aké vzory nám filmy podsúvajú.

  • Obrázok ROZHOVOR Detský psychiater Peter Pöthe: Deti sú dnes krehké a nepripravené na život

    ROZHOVOR Detský psychiater Peter Pöthe: Deti sú dnes krehké a nepripravené na život

    „Platí, že ak rodina uspokojí potreby dieťaťa, bude si oveľa ochotnejšie umývať zuby, upratovať si izbu a prestane byť neustále v opozícii,“ vraví v rozhovore o detskej duši uznávaný detský psychiater a psychoterapeut Peter Pöthe, ktorému nedávno vyšla nová kniha. „Sila nevysloveného“ rozpráva päť príbehov, s ktorými sa stretol vo svojej psychoterapeutickej praxi.

  • Obrázok Máte plaché dieťa? 9 dobrých rád, ako mu uľahčiť život

    Máte plaché dieťa? 9 dobrých rád, ako mu uľahčiť život

    „Prečo nejdeš k ostatným? Choď!“ Aj keď vidíte, že vaše dieťa túžobne pozerá na skupinu hrajúcich sa detí, no zostáva pri vás, držiac sa vás za ruku, nenúťte ho. Nie je každý šouman, stredobod spoločnosti, nie každý sa okamžite spriatelí či dokonca preberá velenie v kolektíve. A ani nemusí.

  • Obrázok 10 viet, ktoré dospievajúcim deťom nehovorte

    10 viet, ktoré dospievajúcim deťom nehovorte

    Nekritizovať, neporovnávať, nevysmievať sa. Základné pravidlá komunikácie s deťmi sa oplatí dodržiavať vždy, v teenagerskom veku je to však možno ešte dôležitejšie. Pri krehkej psychike dospievajúceho dieťaťa niekedy naozaj stačí jediné slovo od blízkeho človeka, aby sa mu zdravé vnímanie seba samého obrátilo naruby.

Ďalšie články v rubrike >