Sebapoškodzovanie sa týka najmä dievčat od 12 rokov, ale nielen ich.
Foto: Shutterstock.comUbližovanie si prináša dieťaťu či dospievajúcemu úľavu od psychických problémov, pretože fyzická bolesť na krátky čas prehluší tú fyzickú. Je to vlastne snaha vyrovnať sa s náročnými situáciami, ktoré prežíva vo svojom živote, alebo so znepokojujúcimi otázkami a pocitmi, ktoré môže cítiť. Ide o únik, ventil.
Istá časť mladých sa však môže sebapoškodzovať, pretože si chcú skutočne fyzicky ublížiť, napríklad preto, že sa z rôznych dôvodov nenávidia (neprijatie svojho tela, šikana, ktorá vedie k pocitom menejcennosti, problémy s vlastnou sexuálnou identitou a podobne). No a napokon sú aj deti, ktoré takto volajú o pomoc a dúfajú, že niekto si konečne všimne ich trápenia.
Ako sebapoškodzovanie najčastejšie vyzerá? Zďaleka najviac deti a dospievajúci používajú žiletku, ktorou sa režú do rôznych častí tela, typicky do zápästia a predlaktia, avšak poranenie si môžu spôsobovať aj na prsiach, stehnách, členkoch či lýtkach. Žiletka ale nie je jediný spôsob, ako si ublížiť. Dieťa sa tiež škriabe do krvi, páli si časti kože zapaľovačom na cigarety, trhá si vlasy, okusuje si nechty do krvi.
Nie je duševne choré
Utešujúcou správou pre rodičov je, že hoci sa dieťa sebapoškodzuje, v drvivej väčšine prípadov si nechce vziať život, nejde o samovražedné pokusy, „len” o potrebu ublížiť si. Dieťa ani zvyčajne netrpí žiadnou duševnou chorobou. Problém sa najviac týka dievčat nad 12 rokov, ale nie sú voči nemu imúnni ani chlapci alebo mladšie deti.Niekto sa sebapoškodzuje sám, iný však v skupine s rovesníkmi, nie je to žiadna výnimka. Niekedy dokonca sebapoškodzovanie nemá vážne dôvody, ale dieťa skúša prekročiť hranice, chce vyskúšať niečo nového, napodobniť spolužiakov, zapadnúť. Ani v tomto prípade nejde o nevinnú zábavku, ubližovanie si môže skončiť napríklad vznikom vážnej infekcie alebo doživotných jaziev.
Možno sa tento v súčasnosti tak rozšírený problém týka aj vášho dieťaťa, len sebapoškodzovanie pred vami (zatiaľ) úspešne skrýva. IPčko, organizácia, ktorá svojimi bohatými aktivitami pomáha deťom a tínedžerom v náročných chvíľach života, pripravila prehľad najbežnejších prejavov, ktoré môžu poukazovať na duševné problémy u mladých. V prípade sebapoškodzovania je typické, že nosia dlhé nohavice a tričká s dlhým rukávom, a to dokonca aj v horúcom počasí. Môžu to byť prejav ich osobnosti, avšak pre istotu sa zaujímajte, či dieťa nemá na tele rôzne ranky, jazvy, popáleniny.
Veľa príznakov, alebo aj žiadny...
„Ľudia, ktorí majú duševné ťažkosti, sa viac uzatvárajú a izolujú, nezaujímajú sa o bežné veci a veci, ktoré im predtým robili radosť, menia sa im nálady, stravovanie a spánok, niekedy pôsobia viac agresívne, hovoria o sebapoškodzovaní a majú samovražedné myšlienky, obviňujú sa a cítia sa zbytoční, majú pocit, že zlyhali, môžu začať piť alkohol alebo experimentujú s inými drogami, nenávidia samých seba a hovoria o potrebe potrestať sa,” takto organizácia IPčko popisuje typické známky, ktoré signalizujú, že dieťa sa trápi.Objaviť sa môžu známky depresie: smútok, letargia, plačlivosť. Na druhej strane si však rodičia a okolie nemusia všimnúť vôbec žiadneho varovného príznaku či zmeny v správaní a ani sa nezdá, že by dieťa mohlo mať nejaký problém.
Dieťa, ktoré sa sebapoškodzuje, sa v obave z odhalenia, môže strániť svojho okolia, nielen najbližšej rodiny, ale aj širšieho príbuzenstva. Hoci predtým malo rado rodinné oslavy, teraz sa na nich už nechce zúčastňovať. Môže odmietať spoločné jedlo doma, spoločné voľnočasové aktivity a podobne.
Ako možno pomôcť? Vo vážnejších prípadoch býva nutná návšteva detského psychológa či psychiatra, avšak veľa sa dá zvládnuť aj doma, rozhovormi, psychickou podporou, spoločne tráveným časom. Dieťa si môže pomôcť aj samo, existujú techniky, ako sa ubrániť nutkaniu ublížiť si, napríklad zadovážiť si fixky a namiesto rezania sa si na tele kresliť čiary. Prečítajte si, čo deťom a dospievajúcim radí IPčko: