Alkohol by sme mali zbaviť jeho aury, že patrí k dospelosti, a že kto pije, je chlapík, vraví psychoterapeut Jozef Šedivý.
Foto: Centrum ParapleNikto nechce, aby jeho dieťa popíjalo, prípadne aby z neho vyrástol alkoholik. Poraďte teda, ako sa majú rodičia správať, aby k tomu deti čo i len nevedomky neviedli?
Tá rada je veľmi jednoduchá. Vždy sa zamyslieť nad tým, čo vidí dieťa naozaj, nie to, čo ja si myslím, že vidí. To znamená nevytvárať rozpor medzi tým, čo vravím, a tým, ako konám. Napríklad ak prídem rozčúlený domov a dám si pohárik na upokojenie. Rozumiem, že je ťažké zamyslieť sa, ak je človek rozčúlený, ale zas je dobré minimálne potom sa zamyslieť, čo moje dieťa práve videlo, a ako toto moje správanie naňho môže pôsobiť.
Čo napríklad oslavy? Mala by byť rodinná oslava bez alkoholu?
To by bola príliš idealistická predstava, to je, obávam sa, nedosiahnuteľné. Ale oslava môže napríklad prebiehať tak, že dieťa vidí, že sa neopijem do nemoty, že s alkoholom zaobchádzam opatrne. Že fľaše nie sú vo veľkej miere dostupné všetkým na stole, ale že prípitok má svoj čas, a potom má svoj čas aj ďalšia následná konzumácia alkoholu, a že medzitým sa ľudia dokážu zabávať aj bez toho alkoholu. Je tiež dobré dieťaťu vysvetliť, prečo alkohol na oslave máme.
A prečo ho máme?
Myslím si, že väčšina ľudí ho má, lebo sa potom cíti uvoľnenejšie a pri rozumnej konzumácii je potom väčšia zábava. Nemá zmysel pred deťmi skrývať, že to takto funguje, pretože oni to aj tak vidia. Ale zasa je treba s nimi o tom poctivo hovoriť. Tiež o tom, čo sa stane, ak to preženieme, že nám teda bude hrozne zle.
Keď oslavuje rodina narodeniny dieťaťa, odporúčate nealko prípitok aj rodičom, napríklad džús?
To je práve to... Prečo prípitok?! Ono je vlastne jedno, čo tam máte. Ide o ten rituál, ako si všetci štrngáme. Dieťa nevníma, či tam máme víno alebo čaj, ale tá ritualizácia prípitku, to je tá téma. Odporúčal by som, aby sa našla nejaká náhrada prípitku. Nemusíme si predsa štrngať, navyše čajom s malým dieťaťom. Môžeme mu rovno povedať: Na prípitok máš dosť času, prípitok súvisí s alkoholom a na to si ešte malý, takže ti pogratulujeme.
... A postačí ti torta, napríklad?
No, napríklad áno, zaboríš do nej tvár, to bude náš rituál (úsmev). Ten prípitok totiž už dieťaťu ukazuje: „Aha, takže keď mám narodeniny, tak si pripíjame, a oni mi teraz ešte dali nejakú šťavu, čo vyzerá ako víno, aby som si nepripadal, že som niečo menej...“ To je všetko zle.
Je dobré mať doma kúpený alkohol, alebo radšej nie?
Tak to asi áno. Každý môže mať doma alkohol, ale zasa zodpovedne. Ak ide dieťa ráno do školy a na stole pred ním stojí nedopitá fľaša a popolník plný špakov, asi to naňho pôsobí inak ako keď vie, že niekde v skrinke je odložený nejaký alkohol.
Dieťa však aj tak príde do veku, keď to aj tak bude chcieť ochutnať a zrejme aj ochutná.
Jasné, že áno. Ale je otázka, či v tom veku bude považovať alkohol za niečo, k čomu je potrebné pristupovať opatrne, alebo za niečo, čo je úplne v pohode.
Sú aj opačné vzory – dieťa alkoholikov, alebo rodičov, u ktorých sa doma fajčilo, si vytvorí k pitiu negatívny vzťah, lebo vie, čo to všetko obnáša. Má jasný negatívny príklad a vyhýba sa pitiu či cigaretám.
Áno, negatívne príklady občas tiež fungujú, ale zasa nemôžeme od všetkých rodičov chcieť, aby boli alkoholikmi v záujme svojich detí.
Do akej miery fungujú tie negatívne príklady, a do akej miery je pravdepodobnosť, že dieťa skončí ako jeho popíjajúci rodičia?
To sa nedá paušalizovať, závisí to od prípadu. To, či sa z človeka stane alkoholik, ovplyvňuje aj to, v akej situácii sa s alkoholom stretne, a čo dobrého mu v tej danej chvíli prinesie. Má tam vplyv aj výchova, dedičná dispozícia... Množstvo faktorov, ktoré sa v jednu chvíľu stretnú na určitom mieste, a tam sa rozhoduje, ako to bude ďalej. A jedným z vplyvov je aj to, ako to má človek s alkoholom od svojich rodičov.
Stáva sa napríklad, že zo súrodencov, ktorých rodičia pili, jeden popíja tiež, druhý je abstinent.
No, to je tými vplyvmi. Príklad z rodiny je dôležitý, ale nie je jediný. Ťažko sa dá povedať, kto sa pre čo rozhodol, to si každý musí vysporiadať sám.
Z prieskumov vyplýva, že prvý pohárik deti najčastejšie okúsia doma. Niekto sa nad tým pohoršuje, nie je to ale práve dobré, ak dieťa skúša alkohol a jeho účinky pod kontrolou, v známom prostredí, nie v partii...?
Dá sa povedať, že je to dobré z pohľadu jednorazového rizika. Ak dám dieťaťu alkohol ja, dá si primerané množstvo, nebude mu zle... Ale potom je dlhodobý pohľad – akým štýlom mu alkohol dám, pri akej príležitosti, či je to malé dieťa, ktoré nechám dopiť pivo a ešte sa tomu smejem, alebo ho nechám napiť až keď mu poviem: Myslím, že si dospelý, tak sa teda môžeš napiť vína a zistiť, ako chutí, či ťa to zaujíma. Je tisíc spôsobov, ako môžem dieťaťu alkohol dať.
Ktorý je ten správny, podľa Vás?
To vedia rodičia. Ja ich deti nepoznám. Samozrejme, niekomu by som vôbec neodporúčal, aby dieťa ponúkol. Niekto má zasa s dieťaťom taký vzťah, že keď dieťa príde a povie, že chce ochutnať, môže si dovoliť vyhovieť mu. Záleží to od toho, ako je to nastavené v tej ktorej rodine.
Odborníci vrátane Vás však vravia, že do 18 rokov by deti nemali piť vôbec.
No, zasa buďme realisti, vieme, že to v mnohých prípadoch neplatí. Ale jasné, lepšie je, aby dieťa do 18 rokov vôbec nepilo, nie je pripravené na konzumáciu alkoholu, ani fyzicky, ani psychicky. Je to jednoznačne najlepšie odporúčanie.
Ešte sa vráťme k rodičom a vzoru, aký dávajú deťom vlastným správaním. Ak sú napríklad zvyknutí 15 rokov dať si pohárik po ťažkom dni, asi nie je pre nich jednoduché zrazu prestať. Čo majú robiť?
No zmeniť to. Mám vlastný príklad. Dlhé roky som nedokázal prestať fajčiť. Nič ma nepresvedčilo. Ani keď sa narodili deti. Až jeden jediný okamih: Chodil som fajčiť na balkón, aby to doma nesmrdelo. A raz som si všimol, ako moje deti stoja na balkóne a napodobňujú ma, ako fajčím. A to bola tá chvíľa, kedy sa to vo mne zlomilo a musel som prestať fajčiť. Zrazu som zistil, že svojim deťom mojím fajčením vlastne hovorím: „Choďte fajčiť na balkón, je to v pohode, je to dospelé.“ Myslím, že to sú tie chvíle rozhodnutia. Je to to isté aj s alkoholom. Ak zistím, že to dieťa napríklad nejakým spôsobom vyžaduje rituál prípitku, mal by som sa zamyslieť, aký príklad mu dávam, a čo mu odkazujem do budúcnosti.
Na druhej strane by vám oponenti povedali – čo je zlé na prípitkoch? Robí sa to celé roky a sme všetci, alebo aspoň väčšina z nás, takpovediac v pohode.
Áno, to si môže myslieť niektorý človek na základe vlastných skúseností, a toho nepresvedčíme. Ale myslím si, že by sme mohli zbaviť alkohol aury, ktorú má, teda že je to tá vec, ktorá patrí k dospelosti, a že kto pije, je chlapík. To celé nie je ani tak proti alkoholu, skôr proti tomu, ako s tým ľudia narábajú.
A čo tie prípitky, ako je to s nimi?
Kto sa ich nechce vzdať, sa ich nevzdá. Kto sa chce zamyslieť, sa zamyslí, a možno to začne robiť trochu inak. To je jediné, s čím môžeme počítať.
Ste jednou z hlavných tvárí projektu Hovorme o alkohole, čo sú prednášky pre siedmakov na základných školách. Organizuje ich združenie Fórum Pi s rozumom, ktoré združuje popredných výrobcov, distribútorov i dovozcov alkoholu. Nevidíte v tom rozpor?
Nie sme z toho nadšení, ale vždy lepšie spolupracovať s výrobcami ako nerobiť nič. Popravde neviem, ako by sme to vedeli financovať bez nich. Je to taká svadba z rozumu, povedal by som. Ale samozrejme, máme pravidlá, niekedy sa aj hádame. Napríklad o tom, ako má vyzerať reklama na alkohol. Tiež sme si povedali, že nikdy, za žiadnych podmienok nebudeme o alkohole a jeho účinkoch hovoriť nepravdu alebo iba časť pravdy.
