Kontakt koža na kožu nie je pre predčasne narodené deti maznaním, ale vedecky podložená nevyhnutnosť, dôležitá pre jeho prežitie a ďalší rast.
Foto: Občianske združenie MalíčekSvetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa v opatreniach zameriava na ľudský prístup s kombináciou špecializovanej starostlivosti, ktoré zvyšujú šance bábätiek na prežitie. Vychádza z nových dôkazov, ktoré poukazujú na to, že jednoduché intervencie ako materská starostlivosť klokankovaním okamžite po pôrode, skoré začatie dojčenia, používanie liekov ako kofeín pri dýchacích ťažkostiach dokážu zásadným spôsobom znížiť úmrtnosť predčasniatok.
„Tieto odporúčania ukazujú, že zlepšenie výsledkov pre tieto malé deti sa vždy netýka poskytovania najmodernejších riešení, ale skôr zabezpečenia prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je zameraná na potreby rodín," cituje generálneho tajomníka WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa združenie MAMILA, ktoré o odporúčaniach WHO informuje na svojej stránke v tomto článku.
Opatrenia obsahujú 25 odporúčaní. Medzi nimi sú aj úplne nové, ktoré sa zmenili na základe nových vedeckých dôkazov a štúdií. Sú až prekvapujúco jednoduché a lacné. A to:
1. Kontakt koža na kožu (tzv. materská starostlivosť klokankovaním) ako rutinný spôsob starostlivosti pre všetky predčasne narodené bábätká a bábätká s nízkou pôrodnou hmotnosťou. S tým, že by to malo byť čo najviac hodín za deň, minimálne 8 až 24 ako horná hranica. Materská starostlivosť klokankovaním nahrádza inkubátor a oproti inkubátoru zvyšuje šance na prežitie ako aj fyzické a psychické zdravie.
2. Okamžitý kontakt koža na kožu, ihneď po narodení, teda bez akéhokoľvek počiatočného obdobia v inkubátore, ako je to dnes zaužívané. Ide o významnú zmenu oproti predchádzajúcim usmerneniam a bežnej klinickej praxi. Keďže predčasne narodeným deťom chýba telesný tuk a majú po narodení problémy s reguláciou telesnej teploty či potrebujú lekársku pomoc pri dýchaní, odporúčala sa pre ne kedysi najprv stabilizácia v inkubátore alebo na výhrevnom lôžku. To trvalo v priemere asi 3 - 7 dní. Výskum však teraz dokázal, že začatie materskej starostlivosti klokankovaním ihneď po narodení zachráni oveľa viac životov, zníži infekcie, podchladenie a zlepší kŕmenie.
3. Na kŕmenie sa odporúča matkine materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom. Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené hneď, ako o to v kontakte koža na kožu prejavia záujem. Nie je dôvod začínať ich učiť sa kŕmiť z fľaše. Dojčenie je pre ne fyziologické a upokojujúce. Eliminuje tiež množstvo problémov, ktoré majú, vrátane nekrotizujúcej enterokolitídy – ochorenia čreva, ktoré môže byť smrteľné.
4. Ak materské mlieko vlastnej matky nie je k dispozícii, odporúča sa darcovské materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom.
5. Rodiny by mali byť v nemocniciach zahrnuté do rutinnej starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Matka a rodina by mali hrať ústrednú úlohu pri starostlivosti o ich bábätko. Matky a novorodenci by mali zostať spolu od pôrodu a nemali by byť oddelení, pokiaľ bábätko nie je ohrozené na živote. Rodičia by mali mať prístup na jednotky intenzívnej starostlivosti 24 hodín denne, aby nedochádzalo k separácii, pretože prítomnosť rodičov zlepšuje zdravotný stav bábätiek a ich prospievanie. Úloha rodín v starostlivosti o tieto bábätká už od pôrodu je nenahraditeľná.
2. Okamžitý kontakt koža na kožu, ihneď po narodení, teda bez akéhokoľvek počiatočného obdobia v inkubátore, ako je to dnes zaužívané. Ide o významnú zmenu oproti predchádzajúcim usmerneniam a bežnej klinickej praxi. Keďže predčasne narodeným deťom chýba telesný tuk a majú po narodení problémy s reguláciou telesnej teploty či potrebujú lekársku pomoc pri dýchaní, odporúčala sa pre ne kedysi najprv stabilizácia v inkubátore alebo na výhrevnom lôžku. To trvalo v priemere asi 3 - 7 dní. Výskum však teraz dokázal, že začatie materskej starostlivosti klokankovaním ihneď po narodení zachráni oveľa viac životov, zníži infekcie, podchladenie a zlepší kŕmenie.
3. Na kŕmenie sa odporúča matkine materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom. Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené hneď, ako o to v kontakte koža na kožu prejavia záujem. Nie je dôvod začínať ich učiť sa kŕmiť z fľaše. Dojčenie je pre ne fyziologické a upokojujúce. Eliminuje tiež množstvo problémov, ktoré majú, vrátane nekrotizujúcej enterokolitídy – ochorenia čreva, ktoré môže byť smrteľné.
4. Ak materské mlieko vlastnej matky nie je k dispozícii, odporúča sa darcovské materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom.
5. Rodiny by mali byť v nemocniciach zahrnuté do rutinnej starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Matka a rodina by mali hrať ústrednú úlohu pri starostlivosti o ich bábätko. Matky a novorodenci by mali zostať spolu od pôrodu a nemali by byť oddelení, pokiaľ bábätko nie je ohrozené na živote. Rodičia by mali mať prístup na jednotky intenzívnej starostlivosti 24 hodín denne, aby nedochádzalo k separácii, pretože prítomnosť rodičov zlepšuje zdravotný stav bábätiek a ich prospievanie. Úloha rodín v starostlivosti o tieto bábätká už od pôrodu je nenahraditeľná.
Ďalšie odporúčania sa týkajú podpory dýchania pre predčasne narodené deti, obdobia trvania výlučného dojčenia (6 mesiacov), spôsobov kŕmenia, ak sa nedojčia priamo z prsníka (pohárikom alebo nazogastrickou sondou), načasovania kŕmenia, zvyšovania množstva vypitého mlieka, používania darcovského mlieka, používania fortifikátorov (rutinne sa neodporúčajú), používania umelého mlieka (po vyčerpaní ostatných možností), dopĺňania výživy vitamínmi a podobne.
Odporúčania tiež stanovujú kroky na zabezpečenie emocionálnej, finančnej a pracovnej podpory pre rodiny predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ktoré môžu čeliť mimoriadnemu stresu a ťažkostiam v dôsledku požiadaviek na intenzívnu starostlivosť a môžu mať strach o zdravie svojich detí.
