Lepšia fotka ako nič, ale naozaj sa nedá viac?
Foto: OZ MalíčekRaz sú to háčkované chobotničky pre bábätká, aby im prostredie inkubátora pripomínalo prostredie maternice, resp. pupočnú šnúru. Raz sú to špeciálne výhrevné lôžka, postieľky pre bábätká, monitory dychu, ktoré darujú štedrí sponzori. Inokedy zas odsávačky pre mamičky, lebo veď aj predčasniatka potrebujú materské mlieko. V niektorých nemocniciach dokonca fungujú videoprenosy prostredníctvom IP kamier, vďaka ktorým môžu rodičia sledovať svoje bábätko cez aplikáciu na mobile alebo počítači, keďže nemôžu byť s ním.
Je tu aj projekt Prvá fotka bábätka, ktorý OZ Malíček (združenie, ktoré u nás poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí a stojí aj za ďalšími aktivitami v prospech predčasne narodených detí) označuje za jeden zo svojich najúspešnejších projektov. V ňom ide o to, aby rodičia, ktorí si po predčasnom pôrode nevidia svoje dieťa celé dlhé dni, mohli vidieť aspoň jeho fotku. Dokonca s motivačným nápisom Gratulujeme, narodil sa vám bojovník.
Rodičia sú vďační a nadšení, bodaj by nie. Fotka či video je predsa vždy lepšia ako nič, a hoci slabá, ale aspoň nejaká náplasť. Aj chobotnička v inkubátore trocha upokojí, aspoň nejaká náhrada mamy. A mamy zas dostanú odsávačku, aspoň nejakú náhradu dieťaťa...
Všetky projekty na pomoc predčasniatkam a ich rodičom majú pekné myšlienky – pomôcť zmierniť ťažké chvíle odlúčenia, ale, žiaľ, len prostredníctvom spomínaných náhrad. Neriešia podstatu, teda aby bábätká a ich rodičia žiadne náhrady nepotrebovali – aby vôbec odlúčení nemuseli byť.
Je všeobecne známe a zdôrazňujú to aj medzinárodné inštitúcie, napríklad Svetová zdravotnícka organizácia, že predčasne narodené dieťa potrebuje blízkosť matky dokonca viac než zdravé, že kontakt koža na kožu (starostlivosť tzv. klokankovaním) je lepší ako akýkoľvek iný spôsob starostlivosti, napríklad ten v inkubátore. Klokankovanie podporuje tvorbu materského mlieka, umožňuje prístup k prsníku a dojčenie (teda žiadne odsávačky). „Pre materskú starostlivosť klokankovaním neexistujú kontraindikácie, matky ani bábätká nemusia pre ňu spĺňať žiadne špeciálne kritériá ani nemusia byť špeciálne vyberané,“ zdôrazňuje združenie MAMILA, ktoré pomáha ženám s dojčením (aj po predčasnom pôrode).
Na toto, žiaľ, naše nemocnice nemajú často kapacity. Rodičia sa k bábätkám na klokankovanie dostávajú oveľa menej než by bolo žiaduce. Nie sú priestory, nie sú možnosti.... Počúvame to už roky, možno desaťročia, a zmena prichádza len veľmi pomaly.
Radšej sa investuje do spomínaných jednoduchších riešení – odsávačky, postieľky, videá, fotografie..., kde sa ľahšie zoženú sponzori než na pracnejšie systémové úkony ako je napríklad zmena postupov či úprava priestorov. Pred pandémiou tu bol pokus vyzbierať peniaze na úpravu priestorov bratislavskej nemocnice, aby tam mohli vzniknúť izby pre matky predčasne narodených detí. Potrebná čiastka sa však zbierala len ťažko, nepomohli ani slovenské operné hviezdy SND na charitatívnom koncerte.
Určite nie je v silách občianskych združení, aby suplovali úlohu štátu či hlavných odborníkov ministerstva zdravotníctva a vyriešili to, čo doteraz nik nedokázal. Je naozaj chvályhodné, že sa snažia pomáhať rodičom a ich deťom aspoň nejako. Keď sa však úradníci nemajú k činu, sú to práve aktivisti, ktorí môžu vytvárať verejný tlak, stretávať sa s kompetentnými, tlmočiť im požiadavky a predkladať projekty na zmenu, ktorá by nebola len náplasťou. Držíme palce!
Všetko sa dá, keď sa chce, svedčí o tom aj toto VIDEO klokankovania predčasne narodeného bábätka.
