Skupina rómskych detí, ktorá čelila nenávistným poznámkam žien vo vlaku.
Foto: facebook združenia Cesta vonNeprevinili sa ničím, len vošli v početnej skupine do vlaku, aby sa dostali domov. „Lístky mali normálne kúpené vopred, dokonca mali nahlásené cestovanie väčšej skupiny podľa inštrukcií od železnice,“ opisuje združenie Cesta von zážitok na sociálnej sieti.
Niektorým ženám vo vlaku však prekážalo už len to, že tam deti vôbec boli. Označili ich za „špinavých a smradľavých Cigánov“.
„Ženám sa nepáčilo, že mládežníci z osady, v ktorej niektorí nemajú ani prístup k pitnej vode, cestujú počas dňa spolu vlakom. Nepomohlo ani, keď im náš mládežnícky líder Frederik povedal, že deti boli počas prázdnin na výlete a vo vlaku nerobia nič zlé,“ pokračuje združenie v opise nepríjemnej situácie. Ženy svoj pohľad a predsudky nezmenili a naďalej necitlivo komentovali prítomnosť rómskych mladých vo vlaku. „Mali by si radšej robotu hľadať a nie je sa vo vlaku vyvážať a po výletoch chodiť.“
Jediná, kto sa skupinky detí zastala, bola sprievodkyňa, keď zopakovala, že každý cestujúci s platným lístkom má právo cestovať a ony nemajú právo ich takto hanlivo komentovať. Žiaľ, ostatní cestujúci sa len ticho prizerali, akoby sa ich to netýkalo.
Detí sa táto reakcia dotkla. Jeden z chlapcov dokonca skonštatoval: „Načo sa budeme snažiť, oni nás medzi seba aj tak nikdy neprijmú. Pre nich budeme stále len Cigáni.“
„Mohol to byť takmer dokonalý deň. Decká doobeda v Martinuse zažili naozaj krásny čas. No slová, ktoré im adresovali neznáme ženy z majority, spôsobili rany, ktoré na krehkej detskej duši zanechajú jazvy a naštrbia vieru v spoločnosť, ktorá by mala byť farboslepá a mohla im dať šancu využiť svoj potenciál. Smutné je, že podobné ponižovanie zažívajú takmer na dennej báze a často ho príjmu ako status quo,“ smutne konštatujú predstavitelia združenia.
Prístup nahnevaných žien považujú za smutný, ešte viac však to, že sa detí nezastal nik z ostatných cestujúcich.
„V našich Zebra kluboch vedieme mladých k dokončeniu vzdelania a príprave na zamestnanie. No pokiaľ naďalej budú pri stretnutí s majoritou narážať na predsudky a odmietanie, postupne stratia vieru, že každý má šancu na lepší život a rezignujú v snahe pracovať na sebe a stať sa prínosom pre svoju komunitu. Lebo je veľmi ťažké veriť v rovnosť príležitostí, keď vás vaše okolie denne presviedča, že to platí len pre určitú časť spoločnosti. Tú z majority,“ uzatvárajú predstavitelia Cesty von.
S predsudkami sa Rómovia u nás stretávajú prakticky na dennej báze, a to bez ohľadu na ich vedomosti či zručnosti. „Vždy to tam bolo a aj je. Sú ľudia, ktorí to dávajú najavo, a tí, ktorí nedávajú, no tí sú niekedy ešte zákernejší. Ak sa niekto vyjadrí otvorene, človek aspoň hneď vie, na čom je. No tí druhí to hrajú, niekedy aj dlhý čas, a na konci je to potom veľmi nepríjemné,“ skonštatoval pred časom v rozhovore pre ahojmama napríklad Viliam Rigo, ktorého rodičia dokázali odísť z rómskej osady a on sa napokon stal starostom obce Veľký Grob.
Ako vravel, už od detstva mu otec zdôrazňoval, že nikto mu nič zadarmo nedá. „Tobôž preto, že si to ty, že sme to my. Natvrdo povedané: Keď gádžo hodí raz do miešačky, ty musíš hodiť dvakrát, aby si mal tú istú výplatu.“
Rómovia to majú ťažšie, pomáha im však poznanie, že odmietavý postoj jednotlivov nie je postojom celej spoločnosti. Ako vravia predstavitelia združenia Cesta von, presne to isté sa snažia pripomínať aj deťom. „Je dôležité, aby od nás všetkých počuli, že do tejto krajiny patria, majú tu svoje miesto a nemusia sa báť odsúdenia. Veríme, že aj vďaka prepojeniam, ktoré postupne vznikajú v našich programoch Zebra, Omama, Amal a Filip si k sebe vzájomne nájdeme cestu vzájomného rešpektu a prijatia.“
Celý príspevok združenia Cesta von o incidente si môžete prečítať TU.
