Ako minimalizovať riziko ochorenia z pokazených potravín, na čo dbať pri príprave jedla a jeho skladovaní?
Chladnička je síce bezpečné miesto, ani tam by však nemali potraviny zostávať príliš dlho.
Foto: shutterstock.com
„Riziko ochorení z potravín možno znížiť dodržiavaním niekoľkých jednoduchých zásad,“ vraví MUDr. Katarína Kromerová zo Sekcie ochrany a podpory zdravia v oblasti životného a pracovného prostredia Úradu verejného zdravotníctva. Približuje päť hlavných zásad prevencie Svetovej zdravotníckej organizácie, takzvaných Päť kľúčov k bezpečnejším potravinám.
Čistota
Umývať, umývať a umývať. Všetko. Vlastné ruky, a to ako pred manipuláciou s potravinami, tak i počas nej. Samozrejmosťou je umývanie rúk po návšteve toalety. Tiež umývať všetko, čo ideme jesť surové – napríklad ovocie a zeleninu. No a potom umývať treba aj všetky plochy a zariadenia používané na prípravu jedál. „Aj keď väčšina mikroorganizmov nespôsobuje choroby, nebezpečné mikroorganizmy môžeme nájsť v pôde, vode, u zvierat i u ľudí. Tieto mikroorganizmy sa prenášajú rukami, na utierkach a náradí, predovšetkým na doskách na krájanie a aj ten najmenší kontakt ich môže preniesť do jedla a vyvolať choroby spôsobené jedlom,“ vraví Katarína Kromerová.
Správne miesto
Všetko má svoje miesto – surové potraviny svoje, uvarené pokrmy tiež. Zvlášť treba dbať na oddelenie surového mäsa, hydiny a morských živočíchov od ostatných potravín. „Používajte oddelené náradie a pomôcky, ako napríklad nože a dosky na krájanie pre manipuláciu so surovými potravinami,“ zdôrazňuje odborníčka. Jedlo by malo byť uskladnené v nádobách, práve preto, aby sa zabránilo kontaktu medzi surovinami a pripravenými jedlami. Surové potraviny, predovšetkým mäso a jeho šťavy, môžu obsahovať nebezpečné mikroorganizmy, ktoré sa môžu prenášať na ostatné potraviny počas prípravy jedál a skladovania.
Dôkladné varenie
Aj tu je reč hlavne o mäse, ale nielen. O správnom uvarení mäsa napovie farba šťavy – má byť číra, nie ružová. Zdravotnícki experti odporúčajú priviesť do varu aj iné jedlá, napríklad polievky. Mali by dosiahnuť teplotu aspoň 70 ˚C. Aj uvarené jedlá potom dôkladne prihrievajte. Prečo? Aby sa zabili mikroorganizmy, ktoré mohli vzniknúť počas skladovania. Štúdie preukázali, že varenie potravín pri teplote 70 ˚C môže pomôcť zaistiť ich bezpečnosť pre konzumáciu, zabíja väčšinu nebezpečných mikroorganizmov. V každom prípade, jedlo by malo byť servírované na stôl horúce, teda s teplotou nad 60 ˚C.
Bezpečná teplota
Nie nadarmo sa uvádza takmer na každom obale každého jedlého výrobku, pri akej teplote je ho možné skladovať. „Už pri nákupoch sa snažte potraviny vyžadujúce chladenie či mrazenie transportovať podľa možnosti v chladiacej taške a čo najskôr uskladniť v chladničke či mrazničke,“ pripomína Katarína Kromerová. Všetky uvarené potraviny, a také, ktoré sa rýchlo kazia, treba potom doma rýchlo dať do chladničky, najlepšie pod 5 ˚C. Ale pozor, ani tam by nemali ostávať príliš dlho. Platí, že čím nižšia teplota, tým dlhšie možné uskladnenie. Potom však treba potraviny správne rozmrazovať, nie pri izbovej teplote. Mikroorganizmy sa totiž pri izbovej teplote môžu množiť veľmi rýchlo. „Tým, že sa teplota udržiava na hodnote pod 5 ˚C alebo nad 60 ˚C, rast mikroorganizmov sa spomaľuje alebo zastavuje. Niektoré nebezpečné mikroorganizmy sa však rozmnožujú aj pri teplote pod 5 ˚C,“ zdôrazňuje doktorka z Úradu verejného zdravotníctva.
Čistá voda aj suroviny
Voda je základ a mali by sme mať istotu, že je zdravotne nezávadná. Aj pri ostatných surovinách platí, že by mali byť čerstvé, zdravé, vyrobené bezpečnými postupmi, ako je napríklad pasterizované mlieko. Potraviny s narušeným obalom, zmeneným vzhľadom, farbou, chuťou alebo po uplynutí dátumu spotreby by sa konzumovať nemali. „Suroviny, vrátane vody a ľadu, môžu byť kontaminované nebezpečnými mikroorganizmami a chemikáliami. Toxické chemikálie sa môžu vytvárať v poškodených a plesnivých potravinách. Starostlivosť pri výbere potravín a jednoduché opatrenia, ako napríklad umývanie a šúpanie, môžu znížiť riziká,“ uzatvára Katarína Kromerová.