Odmeny radšej nie.
Foto: shutterstock.comOdmeny za dobré správanie, tresty za zlé. V tomto výchovnom móde stále funguje veľa rodičov. Úmysel môže byť ten najlepší, avšak dôsledky sú neblahé. Odmenou pritom môže byť čokoľvek. Od sladkostí cez nejakú výhodu až po peniaze u starších detí. Prečo si tieto malé či väčšie úplatky vo výchove odpustiť, to vo svojej knihe Respektovat a být respektován vysvetľujú českí psychológovia Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová a Tatjana Kopřivová.
Trikrát nie odmenám
Po prvé, odmeny nezvyšujú skutočný záujem danú vec urobiť, ale naopak znižujú ho. „Skryté posolstvo odmien je, že tá činnosť sama o sebe nemá veľkú hodnotu, ja však z určitého dôvodu potrebujem, aby si ju urobil/a, a preto ti ponúkam úplatok v podobe odmeny,” vysvetľujú psychológovia. A ak si o niečom myslím, že nejde o prínosnú či cennú aktivitu, nemám veľkú motiváciu to urobiť. Záujem znižuje i fakt, že dieťaťu sa požadovaná vec spája s človekom, ktorý ju žiada a ktorý rozhoduje o odmene. „Ak nie je na dohľad nikto, kto za vykonanie činnosti udelí odmenu, znižuje sa chuť ju urobiť,” objasňujú.Po druhé, odmeny predstavujú riziko pre morálny vývoj dieťaťa. Ako to? Jednoducho. „Deti, ktoré majú skúsenosť, že ich dospelí môžu odmenou prinútiť k nejakej činnosti, pravdepodobne skúsia tento spôsob ovplyvňovania druhých použiť zasa k dosahovaniu svojich cieľov. Ak zistia, že funguje, otvára sa cesta k vytvoreniu návyku kupovať si druhých odmenami, ktorý môže pretrvať až do dospelosti,” poukazujú autori dnes už kultovej knihy. Odmeny podľa nich vedú v konečnom dôsledku až ku korupčnému správaniu.
A po tretie, odmena nezaistí kvalitu vykonanej činnosti. „Odmenou môžeme prinútiť druhých, aby urobili, čo chceme. Kvalitu však môže zaručiť len vnútorné chcenie, zaangažovanosť, vnútorné presvedčenie,” upozorňujú psychológovia. Inými slovami, existencia odmeny môže dieťa pokriviť tak, že prácu „odflákne”, pretože nebude vnútorne cítiť jej zmysluplnosť pre seba či pre ostatných. Pôjde mu najmä o to, aby čo najrýchlejšie dostalo sľúbenú odmenu.
Kormidlovať sám seba
Čo teda použiť namiesto odmeny? Psychológovia to ukazujú na konkrétnom príklade. „Jedným zo spôsobov, ako priblížiť dieťaťu zmysluplnosť nejakého konania, je poukázať na vzťah medzi príčinou a dôsledkom: Dieťa napríklad rýchlo a samostatne zvládne večernú hygienu a prezlečenie do pyžama. Jedna z bežných reakcií by napríklad mohla byť: No vidíš, aký si šikovný. Za odmeny ti prečítam dve rozprávky, nielen jednu. Správna reakcia naopak popíše prirodzený vzťah medzi rýchlym zvládnutím povinností a ušetreným časom: Dnes si sa umyl a prezliekol rýchlo, to znamená, že máme ešte dosť času, než zhasneme a pôjdeš spať. Chceš si ešte chvíľku hrať a potom prečítať rozprávku alebo si prečítame dve rozprávky? Alebo by si chcel robiť niečo iného?”Autori knihy tiež odporúčajú prestať v komunikácii s deťmi slovo odmena používať, pretože aj tým sa dieťa učí, že sa treba zavďačiť dospelému. Pre jeho správny vývoj je však lepšie, ak sa naučí, ako kormidlovať sám seba, aby sa dostavili pozitívne prirodzené dôsledky.
