Do vody bezpečne!
Foto: TASRMargita Vernarcová, vedúca Strediska odbornej prípravy Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR, odporúča nevstupovať do vody aspoň pol hodiny po konzumácii jedla. Je dôležité poskytnúť žalúdku čas, aby mohol prijatú potravu spracovať. „Jedením dostávame do organizmu energiu, živiny, vitamíny a mnoho iných látok, ktoré si organizmus berie prostredníctvom trávenia. Ak sme sa najedli, trávenie už prebieha mimo našej vôle – automatickými procesmi riadenými z mozgu. Ak chceme dopriať organizmu pokojné trávenie, tak je vhodné po jedle počkať 30 až 60 minút,“ vraví.
„Pobyt vo vode krátko po najedení môže spôsobovať i pocit diskomfortu z plného žalúdka. Ak hneď po najedení pôjdeme plávať, šantiť do bazéna alebo jazera, môže to spôsobiť krátkodobé či jednorazové zvracanie,“ upozorňuje Margita Vernarcová. A navyše organizmu môže v svaloch chýbať krv, ktorú momentálne telo spotrebováva na trávenie. Dôsledkom je malátnosť, únava, často i pocit väčšej zimy, hoci voda v bazéne či na priehrade nie je studená.
Dodržať časový odstup medzi jedlom a kúpaním je dôležité aj v prípade najmenších detí. Nehovoríme teraz o pobyte v bazéne, ale o kúpeli doma. „Malé deti v dojčenskom veku by sme mali kŕmiť 30 – 60 minút pred kúpeľom alebo až po ňom. Častým javom je grckanie v prípade, že sme dieťa krátko pred kúpaním nakŕmili. Počas kúpeľa a po ňom totiž s dieťatkom manipulujeme - otáčame ho, prevraciame, či natierame a obliekame,“ vraví Margita Vernarcová.
Pozor na teplotné rozdiely
Milujete v horúčavách len tak skočiť do studeného jazera a ochladiť sa? Margita Vernarcová upozorňuje, že príliš rýchly prechod z teplého do chladného prostredia nám môže uškodiť.„Ak je voda o dosť chladnejšia, ako je naša telesná teplota (približne 36,5° Celzia), spôsobí nám to prudké ochladenie organizmu spojené s prudkým stiahnutím ciev,“ popisuje Margita Vernarcová.
Môže veľmi vystúpiť krvný tlak, zároveň dôjsť k zníženiu pulzu. Ak máte kardiovaskulárne ochorenie či trpíte vysokým krvným tlakom, dôsledky môžu byť fatálne, hrozí infarkt. V niektorých prípadoch aj zdravému človeku, ak je napríklad niečím oslabený, vyčerpaný.
Do vody preto vždy radšej vstupujte opatrne a postupne, aby si telo mohlo na nové tepelné podmienky zvyknúť. Na začiatku sa osprchujte, ak sú k dispozícii sprchy a na vodu si zvykajte tak, že sa namočíte najskôr po členky, chvíľku počkáte, potom nasledujú lýtka, stehná, zápästia, trup a ruky. Na záver si môžete opláchnuť tvár. Plávať či šantiť vo vode je bezpečné, keď voda siaha trochu nad pás.
Zdravotné problémy však môže spôsobiť i príliš teplá voda. „Voda rovnakej alebo vyššej teploty, ako je naša telesná teplota, nám spôsobí roztiahnutie ciev, a tým aj zníženie krvného tlaku. Dôsledkom prudkého zníženia krvného tlaku môže dôjsť k prekolapsovému stavu až ku krátkodobému kolapsu organizmu,“ varuje odborníčka pred možnými zdravotnými následkami vodných radovánok. Odpadnutie môže byť nečakaným následkom pobytu vo vode. Dávajte si preto na seba pozor a užite si kúpanie v zdraví!
Odpovedá Margita Vernarcová, vedúca Strediska odbornej prípravy Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR: „Počas leta odporúčame ľahko stráviteľné jedlá, ideálne pripravené a prinesené z domu. Ich súčasťou by malo byť množstvo surovej zeleniny a ovocia. Ponuka „fast foodov“ na kúpaliskách je zvyčajne zameraná na rýchlo a jednoducho pripraviteľné jedlá, často vyprážané či smažené na oleji, čo pre tráviaci trakt nie je počas letných horúčav najvhodnejšie. Ak deň trávime na kúpalisku, nemali by sme zabúdať ani na pravidelný pitný režim. Každú hodinu by sme mali vypiť aspoň dva decilitre čistej, minerálnej nesladenej vody, nesladeného čaju alebo riedenej ovocnej šťavy.“