Prečo je vlk zlý a kozliatka sa dajú nachytať? Mnohé rozprávky deťom zbytočne podsúvajú zlé vzory správania

Patricia Poprocká, 10. marca 2019 o 05:56

Výchova dieťaťa viac než v pokynoch a príkazoch spočíva predovšetkým v správnom príklade. Deti totiž nerobia v podstate nič iné než nasávajú a potom opakujú to, čo vidia okolo seba. Zamysleli ste sa niekedy, aké vzory im vlastne podsúvame? Prostredníctvom mnohých kníh a rozprávok, o ktorých sme presvedčení, že sú pre deti tým najlepším, im v skutočnosti zbytočne do hlávok dostávame nesprávne vzorce správania.

Mnohé príbehy určené deťom im zbytočne ukazujú nesprávny prístup k veciam a riešeniu problémov.

Foto: shutterstock.com

Vlk je zlý

Upozornili na to už ochranári prírody, keď začiatkom roka spustili projekt Príbehy troch šeliem, ktorý má zmeniť negatívne povedomie verejnosti o vlkovi. Práve 15. marca je termín, do ktorého môžu deti posielať svoje príspevky do súťaže Ako vlk nezožral Červenú čiapočku. Rozprávky o zlom vlkovi namiesto tolerancie a ochrany šeliem vyvolávajú v deťoch zbytočný strach, ktorý by navyše podľa nesprávnych rozprávkových vzorov mali riešiť násilím. Čo sa potom čudujeme, v akom stave máme naše lesy a prírodu celkovo?

Starších treba poslúchať, ale až po tom, čo neposlúchneme

Zlé je jedno aj druhé. Mať poslušné dieťa je pre dospelých veľmi pohodlné, napokon, preto ho aj často dávajú za vzor „dobrého“ dieťaťa. Neposlušné dieťa na svoju zvedavosť v rozprávkach väčšinou doplatí, a potom uzná, že ten starší mal pravdu. Hovorí to príbeh o kozliatkach, Perníkovej chalúpke, či o zajačikoch v Mackovi Uškovi. Takéto príklady však ťažko nasmerujú dieťa k tomu, aby bolo odvážne, samostatne premýšľalo alebo sa pokúšalo nájsť vlastné riešenie. S takýmito vzormi sme vyrastali my, a posúvame ich ďalej aj našim deťom. Podľa toho potom vyzerá aj naša spoločnosť. Čo tak napríklad zmeniť príbeh o kozliatkach, ktoré sa nenechali oklamať a s vlkom sa napokon skamarátili?

Prehra alebo kritika je niečo, čo nás nahnevá

Prečo sa nepríjemná pravda tak ťažko počúva? Pretože nás učili, že sa za kritiku treba hnevať. Deti to vidia často na svojich rodičoch aj v príbehoch, pre ne určených. „To si musela tak rýchlo počítať?,“ vyčíta napríklad kozliatko v rozprávke druhému, keď odhalilo jeho skrýšu. Teda namiesto uznania šikovnosti súpera alebo priznania si svojej nedokonalosti tým deti učíme za vlastné nedostatky obviňovať druhých. Mnohí poznajú aj príbeh Zahrajka v Spievankove, keď mal narodeniny, no odišiel urazený do lesa, lebo sa oslava nezačala vtedy, keď chcel. Isteže, v príbehu, ak má trvať vyše hodiny, sa musí niečo diať, ale nedá sa vymyslieť niečo ušľachtilejšie? Kto si myslí, že deti si z toho odnesú to poučenie, je na omyle. Čo si zapamätajú predovšetkým, sú jednotlivé fragmenty. Aj reakcie ako táto.

Pôrod bolí a dobré bábätko má v kočíku spinkať

Zaužívaný obraz, ktorý majú deti v šlabikároch, knihách i samotných hračkách, je socialistický prežitok, ktorému sa ale aj v dnešnej trhovej dobe stále dobre darí. Napokon, čo by robili výrobcovia všetkých tých detských pomôcok? Aj keď si možno niekto povie, že sú to len deti, je to dôležité. Prvotné zážitky a vzory sa do podvedomia detí vpijú najsilnejšie a tí, ktorí sa tejto oblasti nebudú v neskorších rokoch venovať, môžu prežiť celý život v omyle, že dieťa patrí do kočíka, a s cumlíkom v pusinke tam má pekne dlho spinkať. Obraz z detstva mu v dospelosti potvrdí aj väčšina filmov, v ktorých sa zobrazuje pôrod už typickým klišé - žena nahlas pravidelne dýchajúca na posteli porodí dieťa, ktoré vzápätí zabalené v perinke dostane na ruky takmer každý, kým sa ona z tej postele pozerá. Nečudo potom, že poznatky vedcov, podľa ktorých dieťa po narodení patrí k matke v nepretržitom kontakte koža na kožu, s ňou spí v posteli a tá ho nosí v šatke, pričom žiaden cumlík, kočík ani postieľku nepotrebuje, sú pre mnohých ako z iného sveta.

Za poslušnosť je odmena, najlepšie sladkosť

Na tomto princípe sa vychovávajú psíky, ktoré majú v génoch potrebu uznávať vodcu svorky. Medzi ľuďmi je to zložitejšie. Isteže, je správne deťom ukazovať, že ak konáš dobro, tak sa ti to väčšinou aj vráti. Ale nie v podobe úplatku alebo sladkej odmeny, ktorá sa takto postupne môže stať jediným dôvodom, pre ktorý sa dobré skutky robia. Potom sa zbytočne pohoršujeme, akí sú ľudia sebeckí, vypočítaví, a zo všetkého chcú mať niečo pre seba. Deti treba viesť k nezištnej pomoci druhým. Ku konaniu dobra pre dobro samotné, pre dobrý pocit z toho, že sme niekomu inému urobili radosť. Kde dostávajú takéto príklady?

(Našťastie sú aj tie: Ivan v Mrázikovi, keď sa mu medvedia hlava opäť zmenila na ľudskú či trpaslíci, ktorí prichýlili Snehulienku)



Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarZklp 10. marca 2019 o 13:07

    Mala by som výhradu voči tomuto článku a to konkrétne voči vlkovi a zlým kozliatkam. Do dnešného dňa som si myslela, že táto rozprávka je o tom, že nemáme otvárať cudzím ľuďom a poslúchnuť rodičov, lebo inak sa nám môže niečo zlé stať.... A takto to vysvetľujem aj mojim deťom, preto na tej rozprávke a ani rozprávke o červenej čiapočke nevidím nič zlého, okrem iného sú to rozprávky, ktoré si podávame roky po všetkých kútoch sveta a aj v tých lepších spoločnostiach...., kde vlka nepovažujú za nepriateľa...., takže nesúhlasím s tým, že tieto rozprávky majú súvis s tým, ako sa staviame k prírode....
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >