Prvé sídlo Prvého slovenského gymnázia bolo v tomto sedliackom dome v Revúcej. Dnes je tam múzeum školy.
Foto: Silvia AmbruchováNa konci 19. storočia postupne vznikli slovenské gymnázia tri – v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom. To prvé založili národovci s podporou evanjelickej cirkvi, spolkov, miest a obcí a jednotlicov po takmer ročných prípravách v Revúcej. Vyučovanie začalo hneď na druhý deň po slávnostnom otvorení, teda 17. septembra. V prvom školskom roku nastúpilo do školy 42 študentov, následne každoročne pribúdali, až sa napokon škola musela presťahovať do inej budovy. Gymnázium zaniklo po silných tlakoch vládnucich tried Uhorska v roku 1874, jeho bránami prešlo dokopy 566 študentov.
Boli to krásne roky, ktoré znamenali veľa pre slovenské dejiny. Zo života školy vyberáme 10 zaujímavostí:
1. Zákony pre „gymnasium vo Veľkej Revúci“ boli pre študentov nasledovné: „Povolanie žiakovo je prospievať múdrosťou a milosťou u Boha i u ľudí, preto sa má učiť z radosti, pilne a vytrvale, k tomu sa poriadne, mravne a pobožne správať.“ To znamenalo vzornú školskú dochádzku, žiak nemal „bez skutočne prekážajúcej dôležitej príčiny“ ani hodinu zameškať. Povinnosť doma zasa znela: „Knihy, písma, šaty a všetky svoje veci v poriadku a čisto držať, nemá nepotrebné veci kupovať ani ľahkomyselné dlžoby robiť.“
2. Návrh pečiatky gymnázia predložil Štefan Marko Daxner a na vlastné náklady ju zabezpečil Ján Francisci. Bol na nej dvojitý kríž ako symbol tradície Cyrila a Metoda, trojvršie Tatra, Matra, Fatra, košatá lipa ako posvätný strom Slovanov, úľ so včelami mal symbolizovať usilovnosť a pracovitosť a vychádzajúce slnko, ktoré malo „blahodarne podporovať pôsobenie školy.“
Gymnaziálna pečať.
Foto: Patricia Poprocká3. Vyučovali sa predmety: slovenčina, maďarčina, nemčina, náboženstvo, latinčina, zemepis, dejepis, počty, merba, prírodopis, neskôr pribudli silozpyt (fyzika), mudroľubectvo (filozofia), gréčtina, kreslenia, krasopis, hospodárstvo a štepárstvo a nepovinný telocvik, ktorého priekopníkom bol Ivan Branislav Zoch.
Imitácia triedy a jej zariadenia.
Foto: Patricia Poprocká4. Každú nedeľu bola povinná účasť na omši, kam chodili študenti s profesormi, ktorých vtedy volali „učbári“.
5. Škola mala aj vlastnú kuchyňu a jedáleň, varilo sa na otvorenom ohni a jedlo bolo skromné. Žiaci mali najradšej, keď mal niektorý z učiteľov sviatok, vtedy na vlastné náklady dodal kuchárke suroviny na hostinu, kde sa všetci do sýtosti pohostili.
Kuchyňa. Priestory sú pôvodné, jej usporiadanie len čiastočne.
Foto: Patricia Poprocká6. Hodnotenie žiakov vyzeralo takto: Mravnosť – príkladná/zákonitá. Pozornosť – bystrá/tupá. Pilnosť – stálá/dostatočná/nedostatočná. Hodnotenie jednotlivých predmetov bolo v klasifikačnom zázname v stupňoch „výtečne, dostatočne, stredne, ledva dostatočne, nedostatočne“. Na vysvedčení už boli známky podobné dnešným: „výtečne, chválitebne, dobre, dostatočne“, i keď mravnosť, pozornosť a pilnosť si zachovali rovnaké hodnotenia ako v klasifikačnom zázname.
7. V hodnotení personálu sa okrem rokov praxe zaznamenávalo aj „občianske stanovisko a stav“, teda ženatý/vdovec, zdravý..., tiež „mravnosť života“, najčastejšie hodnotená ako „príkladná“ a napokon aj to, ako ten ktorý pedagóg „učí a úraduje“. Za dobré hodnotenie sa považovalo „obetavo, výborne, s prospechom“.
8. Plat učiteľov sa pohyboval na úrovni 700 zl., čo na vtedajšiu dobu nebola veľká sláva, napokon, podobne je to i dnes. Pre nedostatok učebníc profesori často vyučovali zo svojich rukopisov, ktoré pripravovali do tlače.
Zošit z prírodovedy, vystavený exponát.
Foto: Patricia Poprocká9. Prvé maturity sa uskutočnili v roku 1868 a vôbec neboli ľahké. Študenti mali písomne vypracovať úlohy zo siedmich predmetov, a to: Preložiť vybraný text zo slovenčiny do latinčiny, potom naopak, Cicerov text do slovenčiny. Z gréčtiny zasa prekladali Homéra. „Práca slovenská“ niesla zadanie „Umenie nemá pojiť sa hrubosťou, ale s mravy dobrými a bude druhému ozdobou. Amos Komenský“. Vlastné témy „na kompozíciu“ mali aj „práca maďarská“ – Vplyv Bitky pri Moháč na rozvoj maďarskej inteligencie a „práca nemecká“ – Život človeka sa rovná prúdu (rieky). K tomu ešte tri úlohy z matematiky a fyziky. Schválne aspoň jedna: „Voľno padajúce teleso prejde za prvú sekundu o 31‘ (stôp) viac. Koľko stôp prejde to teleso za 25 sekúnd a jak veľký je priestor v ostatnej sekunde prejdený?“ Za tým nasledovali ešte ústne skúšky. Tak čo, zmaturovali by ste?
10. Prvým maturantom bol Koloman Banšel, neskôr evanjelický kňaz, básnik, spisovateľ, publicista.
