Pozornosť bystrá či tupá? A mravnosť života? Ako sa učilo a hodnotilo na Prvom slovenskom gymnáziu, 10 zaujímavostí

Patricia Poprocká, 16. septembra 2021 o 04:14

Dnes je to 159 rokov, čo v Revúcej vzniklo Prvé slovenské gymnázium. Učilo sa v prerobenom sedliackom dome a študenti mali dodržiavať zákony, ako žiť v škole i mimo nej. Okrem vedomostí sa hodnotila aj mravnosť, a to i u učiteľov. Učivo vôbec nebolo ľahké, pozrite si maturitné otázky i ďalšie zaujímavosti o Prvom slovenskom gymnáziu, ktoré ste možno nevedeli.

Prvé sídlo Prvého slovenského gymnázia bolo v tomto sedliackom dome v Revúcej. Dnes je tam múzeum školy.

Foto: Silvia Ambruchová

Na konci 19. storočia postupne vznikli slovenské gymnázia tri – v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom. To prvé založili národovci s podporou evanjelickej cirkvi, spolkov, miest a obcí a jednotlicov po takmer ročných prípravách v Revúcej. Vyučovanie začalo hneď na druhý deň po slávnostnom otvorení, teda 17. septembra. V prvom školskom roku nastúpilo do školy 42 študentov, následne každoročne pribúdali, až sa napokon škola musela presťahovať do inej budovy. Gymnázium zaniklo po silných tlakoch vládnucich tried Uhorska v roku 1874, jeho bránami prešlo dokopy 566 študentov.

Boli to krásne roky, ktoré znamenali veľa pre slovenské dejiny. Zo života školy vyberáme 10 zaujímavostí:

1. Zákony pre „gymnasium vo Veľkej Revúci“ boli pre študentov nasledovné: „Povolanie žiakovo je prospievať múdrosťou a milosťou u Boha i u ľudí, preto sa má učiť z radosti, pilne a vytrvale, k tomu sa poriadne, mravne a pobožne správať.“ To znamenalo vzornú školskú dochádzku, žiak nemal „bez skutočne prekážajúcej dôležitej príčiny“ ani hodinu zameškať. Povinnosť doma zasa znela: „Knihy, písma, šaty a všetky svoje veci v poriadku a čisto držať, nemá nepotrebné veci kupovať ani ľahkomyselné dlžoby robiť.“

2. Návrh pečiatky gymnázia predložil Štefan Marko Daxner a na vlastné náklady ju zabezpečil Ján Francisci. Bol na nej dvojitý kríž ako symbol tradície Cyrila a Metoda, trojvršie Tatra, Matra, Fatra, košatá lipa ako posvätný strom Slovanov, úľ so včelami mal symbolizovať usilovnosť a pracovitosť a vychádzajúce slnko, ktoré malo „blahodarne podporovať pôsobenie školy.“

Gymnaziálna pečať.

Foto: Patricia Poprocká

3. Vyučovali sa predmety: slovenčina, maďarčina, nemčina, náboženstvo, latinčina, zemepis, dejepis, počty, merba, prírodopis, neskôr pribudli silozpyt (fyzika), mudroľubectvo (filozofia), gréčtina, kreslenia, krasopis, hospodárstvo a štepárstvo a nepovinný telocvik, ktorého priekopníkom bol Ivan Branislav Zoch.

Imitácia triedy a jej zariadenia.

Foto: Patricia Poprocká

4. Každú nedeľu bola povinná účasť na omši, kam chodili študenti s profesormi, ktorých vtedy volali „učbári“.

5. Škola mala aj vlastnú kuchyňu a jedáleň, varilo sa na otvorenom ohni a jedlo bolo skromné. Žiaci mali najradšej, keď mal niektorý z učiteľov sviatok, vtedy na vlastné náklady dodal kuchárke suroviny na hostinu, kde sa všetci do sýtosti pohostili.

Kuchyňa. Priestory sú pôvodné, jej usporiadanie len čiastočne.

Foto: Patricia Poprocká

6. Hodnotenie žiakov vyzeralo takto: Mravnosť – príkladná/zákonitá. Pozornosť – bystrá/tupá. Pilnosť – stálá/dostatočná/nedostatočná. Hodnotenie jednotlivých predmetov bolo v klasifikačnom zázname v stupňoch „výtečne, dostatočne, stredne, ledva dostatočne, nedostatočne“. Na vysvedčení už boli známky podobné dnešným: „výtečne, chválitebne, dobre, dostatočne“, i keď mravnosť, pozornosť a pilnosť si zachovali rovnaké hodnotenia ako v klasifikačnom zázname.

7. V hodnotení personálu sa okrem rokov praxe zaznamenávalo aj „občianske stanovisko a stav“, teda ženatý/vdovec, zdravý..., tiež „mravnosť života“, najčastejšie hodnotená ako „príkladná“ a napokon aj to, ako ten ktorý pedagóg „učí a úraduje“. Za dobré hodnotenie sa považovalo „obetavo, výborne, s prospechom“.

8. Plat učiteľov sa pohyboval na úrovni 700 zl., čo na vtedajšiu dobu nebola veľká sláva, napokon, podobne je to i dnes. Pre nedostatok učebníc profesori často vyučovali zo svojich rukopisov, ktoré pripravovali do tlače.

Zošit z prírodovedy, vystavený exponát.

Foto: Patricia Poprocká

9. Prvé maturity sa uskutočnili v roku 1868 a vôbec neboli ľahké. Študenti mali písomne vypracovať úlohy zo siedmich predmetov, a to: Preložiť vybraný text zo slovenčiny do latinčiny, potom naopak, Cicerov text do slovenčiny. Z gréčtiny zasa prekladali Homéra. „Práca slovenská“ niesla zadanie „Umenie nemá pojiť sa hrubosťou, ale s mravy dobrými a bude druhému ozdobou. Amos Komenský“. Vlastné témy „na kompozíciu“ mali aj „práca maďarská“ – Vplyv Bitky pri Moháč na rozvoj maďarskej inteligencie a „práca nemecká“ – Život človeka sa rovná prúdu (rieky). K tomu ešte tri úlohy z matematiky a fyziky. Schválne aspoň jedna: „Voľno padajúce teleso prejde za prvú sekundu o 31‘ (stôp) viac. Koľko stôp prejde to teleso za 25 sekúnd a jak veľký je priestor v ostatnej sekunde prejdený?“ Za tým nasledovali ešte ústne skúšky. Tak čo, zmaturovali by ste?

10. Prvým maturantom bol Koloman Banšel, neskôr evanjelický kňaz, básnik, spisovateľ, publicista.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >