Školská zpráva Štátnej ľudovej školy v školskom roku 1933/34.
Foto: Patricia PoprockáZo správania boli dve známky – za mravy, pilnosť, pričom učiteľ nemal problém dať aj dvojku, ak sa mu žiak nezdal dosť usilovný. Známkoval sa tiež spev, telesná výchova, náboženstvo... Slovenčina, či presnejšie vyučovací jazyk, bol hodnotený tromi známkami: za čítanie, mluvnicu a pravopis, a napokon za cvičenie reči a slohu. Matematika sa označovala za počty a merbu. Ručné práce sa delili na „chlapecké“ a dievčenské, ktoré zahŕňali aj náuku o domácom hospodárstve.
Unikátny dokument so štátnym znakom prvej republiky, a pečaťou Štátnej ľudovej školy, ktorý máme k dispozícii, pochádza z čias nástupu fašizmu v Nemecku, z roku 1933. Zaujímavé je na ňom všetko. Hlavičku má Republika Československá, potom nasleduje Zem: Slovenská. Medzi údajmi o žiakovi sa zapisovalo okrem dátumu a miesta narodenia, aj vierovyznanie, či to, kedy začal chodiť do školy.
Žiaci boli v škole delení do oddelení (dnešné stupne), ktoré sa ešte členili na triedy. Po dvoch ročníkoch žiak postupoval do vyššieho oddelenia. Pre kontrolu vysvedčenie, teda školskú zprávu, musel podpísať aj rodič, prípadne ak ten nevedel písať, tak jeho zástupca. Rovnako ako dnes sa vypisovali absencie, v 30-tych rokoch sa však nerátali na hodiny, ale na „poldne“.
Vysvedčenie tretiaka Osemročnej strednej školy na konci 50-tych rokov.
Foto: Patricia PoprockáV socializme už bez náboženstva
Vysvedčenia z 50-tych rokov sa vo veľkej miere podobali tým dnešným. Iný je len názov školy. Základná škola sa volala Osemročná stredná škola, názov republiky bol vtedy ešte Československá republika. Iné bolo tiež členenie krajov, ktoré sa tiež uvádzali do vysvedčenia.
Prvá trieda základnej školy v osemdesiatych rokoch.
Foto: Patricia PoprockáAj vtedy sa hodnotili talentové predmety ako kreslenie, hudobná, telesná výchova a ručné práce. Zo správania, či presnejšie „chovania“ bola už len jedna známka. Z učebných osnov za vlády komunistov vypadlo pochopiteľne náboženstvo, neuvádzalo sa už ani v údajoch o žiakovi na vysvedčení.
Kontrola podpisom zákonného zástupcu vypadla, čo zostalo, boli vymeškané hodiny.
Vysvedčenia deti dostávali dvakrát do roka. Na polroka a na konci roka. „Učiteľka nám vravela, že kto má zlú známku, môže si na konci roka opraviť na lepšiu. Ja som si vygumoval dvojku a prepísal na jednotku hneď,“ spomína na úsmevnú príhodu zo svojich školských čias Jaroslav.
V tejto podobe až na mierne úpravy (zmena názvu republiky či jednotlivých predmetov) pretrvali aj celé osemdesiate roky. Postupná zmena prišla po páde totality, vzhľadom na informatizáciu spoločnosti.
Vysvedčenie cez počítač
Dnešné vysvedčenia sa už učitelia nenamáhajú vypisovať kolónky svojím úhľadným písmom, jednoducho ich vytlačí neosobný počítač. Vysvedčenia sa tlačia na špeciálnych tlačivách, pričom na každom je osobitné číslo aj QR kód.Deti sa z talentových predmetov ako hudobná či výtvarná výchova naďalej hodnotia. Čo sa spred 90-tich rokov vrátilo, je opäť náboženstvo, ale len ako jeden z povinne voliteľných predmetov – deti si volia medzi etikou a náboženstvom. Tieto predmety hodnotené nie sú, píše sa len, že ich absolvovali.
Vysvedčenie dnes.
Krása na záver
Ak by sa hodnotila krása vysvedčení, toto ručne maľované škôlkárske zo začiatku 80-tych rokov by bolo určite medzi favoritmi.
