Deti sú naším zrkadlom a vieme sa od nich veľa naučiť, je presvedčená Michaela Martineková.
Foto: archív Michaely Martinekovej„Pôvodne som ho začala tvoriť pre seba. Chýbalo mi na trhu niečo, čo bude podobné motivačným, kalendárnym diárom a bude sa to týkať deti. Nechcela som, aby bol diár pre deti len o tom, čo sa im podarilo, chcela som, aby v ňom bolo zaznamenané všetko deň po dni,“ vysvetľuje.
Pôvodne chcela vytvoriť diár pre tehotné ženy, keď s priateľom čakali bábätko. Žiaľ, predčasne oň prišli, takže potom vznikol nápad na diár pre deti do jedného roka. „Chcela som niečo, čo ponúkne viac než len zapisovanie si, akú farbu vláskov má dieťatko, či aké prvé slovko povedalo. Chcela som, aby diárik mohol obsiahnuť všetko okolo bábätka – napríklad kontroly u doktora, návštevy, rast zúbkov, míľniky dňa a podobne.“
Michaela oslovila aj odborníkov na témy ako nosenie, dojčenie, psychomotorický vývoj, a tak je dnes diár nielen zápisníkom, ale sčasti aj knihou.
Seprácia od mamy má následky aj u zvierat
O potrebách bábätiek sa Michaela veľa naučila práve počas svojho štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie. „Už popri štúdiu som sa zaujímala o vzťahovú a kontaktnú výchovu detí, a to ma viedlo k tomu, že som si to začala porovnávať a všímať aj u zvierat. Odobratie teliatka od jeho mamky je rovnako bolestivé ako odobratie dieťatka od svojej mamky. V mliečnom spôsobe chovu kráv sa odoberajú teliatka, aby bol dostatok mlieka pre ľudí a tieto teliatka sa dokrmujú umelou výživou. U takýchto teliat sa objavuje v dospelosti syndróm vyciciavania, kedy sa snažia tieto dospelé kravy sať mlieko od druhej kravy. Tomu sa bráni pomocou ostnatého krúžku pripevneného na nose, aby ním krava pichla druhú kravu do vemena, z ktorého by chcela sať,“ približuje ľudské (či neľudské?) zásahy do prirodzeného rastu teliatok.Veselším príkladom sú šteniatka, ktoré sú od narodenia ponechané s mamkou v tesnom kontakte. „Nie sú separované do inkubátorov či postieľok, tak prečo sa bábätka separujú od svojich matiek?,“ poznamenáva Michaela.
Dieťa ako učiteľ
Deti sú podľa nej nielen potešením, ale aj veľkými učiteľmi dospelých. „Môžeme sa od nich učiť predovšetkým autenticite. Sú často priamočiare a úprimné, pokiaľ im to umožníme. Sú naším zrkadlom. Môžeme v nich vidieť naše vlastné správanie, čo nám umožňuje zamyslieť sa nad tým, ako v niektorých situáciách reagujeme. Vďaka nim sa môžeme stať lepšími,“ vraví Michaela.Jednou z častých chýb dnešných rodičov je podľa nej to, že deťom pomáhajú viac než treba. „Je otázkou, prečo dieťa v džungli neopustí svoju mamku a u nás v nákupných centrách sa deti rozbehnú kade tade. Sme naučení deťom pomáhať niekedy viac než je nutné miesto toho, aby sme ich nechali nech si poradia samé, nech skúmajú a nacvičujú svoje schopnosti,“ vraví autorka diára, ktorý by sa mal dostať na trh v koncom januára budúceho roka.
Diár by sa mal dostať na trh v druhej polovici januára budúceho roka.
Foto: Mišel Martineková
