Materstvo prináša množstvo situácií, v ktorých, ako sa vraví, každá rada dobrá. Niekedy stačí vnímať svoje dieťa a počúvať svoj inštinkt.
Foto: shutterstock.comSú to často aj lekári, ktorí síce v dobrej viere, ale nie vždy v súlade so skutočnými potrebami bábätka dávajú odporúčania, ktoré rodičom zbytočne komplikujú život, vedú k predčasnému ukončeniu dojčenia, prípadne nútia k nákupom vecí, ktoré nie sú vôbec nevyhnutné.
Tu je niekoľko mylných, ale žiaľ častých rád, s ktorými sa rodičia stretávajú v ambulanciách.
„Dojčenie kazí deťom zuby“
Radi to opakujú najmä zubári, ale aj mnohí pediatri odporúčajú z tohto dôvodu matkám ukončiť dojčenie starších detí, prípadne im aspoň neponúkať prsník v noci. To však môže viesť k zníženej tvorbe mlieka a teda i skoršiemu ukončeniu dojčenia. Obávajú sa najmä dlhodobého vplyvu cukrov na detskú sklovinu, v dôsledku čoho sa podľa nich vytvorí zubný kaz.Platí to však na umelé mlieko, nie materské. Materské mlieko má špecifické zloženie, ideálny pomer vápnika a fosforu, ktoré zdravému chrupu práveže napomáha. „Materské mlieko obsahuje látky, ktoré nepodporujú rast baktérií zubného kazu, a ktoré remineralizujú zubnú sklovinu. To znamená, že materské mlieko má možnosť začínajúci zubný kaz zastaviť,“ vysvetľuje MUDr. Lucia Kantorová, predsedníčka združenia profesionálnych laktačných poradkýň MAMILA.
V júnovom článku pre ahojmama.sk pripomenula pokus, keď sa škrupina z vajíčka ponorí do octu, ktorý ju následne rozruší až rozpustí. Vedci robili podobný pokus s materským mliekom – ponorili do odstriekaného materského mlieka vypadnutý mliečny zub. „Scenár so škrupinou vajíčka poškodenou octom sa nezopakoval. Zub sa v materskom mlieku nezmenil,“ konštatovala Lucia Kantorová.
„Nech si nezvyká...“
Väčšinou sa táto „rada“ dáva, ak sa bábätko dožaduje nosenia na rukách, matkinej blízkosti pri zaspávaní aj v noci počas spánku, či častého dojčenia. Mýty o tom, že bábätko bude takto rozmaznané, už vedci dávno vyvrátili, mnohí odborníci sa ich však dodnes pridržiavajú. Rodičom odporúčajú postupy, ako dieťa postupne naučiť zaspávať samé, ukladať ich v polospánku do postieľky, privyknúť ich na cumeľ namiesto prsníka a podobne.Nosenie, matkina blízkosť i dojčenie sú však fyziologické potreby malého dieťaťa, na čo upozorňuje aj uznávaný psychiater profesor Jozef Hašto. Z detí, ktorým sa v rannom veku dostáva ich napĺňania, vyrastajú potom vyrovnanejší, šťastnejší i sebavedomejší dospelí ľudia.
„Dojčenie starších detí nemá význam“
Znie to neuveriteľne, ale naozaj sú mamičky, ktorým pediatrička kázala po polroku ukončiť dojčenie. Rovnaké rady sa dostávajú aj matkám, ak idú s vlastnými zdravotnými ťažkosťami k iným špecialistom, ktorí im chcú nasadiť lieky nevhodné pre dojčiace ženy.Materské mlieko je však dlhodobo tým najlepším, čo môže dieťa dostať, nevyrovná sa mu žiadne umelé mlieko ani iné detské nápoje. Početné štúdie navyše dokazujú, že vzácna je doslova každá kvapka. Materské mlieko dodáva telu kmeňové bunky (tie dokážu vytvárať vlastné kópie a premeniť sa na rozličné vyspelé funkčné bunky), chráni pred infekciami, zmierňuje a skracuje priebeh bežných ochorení, zlepšuje imunitu a zmierňuje aj pocity bolesti.
Ako pripomína združenie MAMILA, materské mlieko si aj počas celých rokov dojčenia zachováva výživovú hodnotu – bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky. Množstvo niektorých sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje.
Žiaľ, napriek všetkým týmto poznatkom je zaužívaný názor, že materské mlieko je len pre bábätká, a že starším deťom treba nápoje kupovať. Škoda pre ľudí, zisky pre detský priemysel. Áno, výlučne materské mlieko starším deťom nestačí, potrebujú aj iné potraviny a tekutiny, neznamená to však, že ho nemajú piť. Naopak.
„Môže si aj poplakať“
Ak je prebalené, najedené, a aj tak plače, nechajte ho – reči o tom, ako bábätko plakať potrebuje, precvičiť si pľúcka a podobne sú vďačným únikom pre rodičov, ktorí sa neúspešne snažia svoje dieťatko utíšiť. Detský plač sa nepočúva ľahko, o to ťažšie, ak človek nevie prísť na to, prečo bábätko plače, odborníci napriek tomu odkazujú: Skúšajte to ďalej, nenechajte dieťatko plakať.Plač na detský organizmus nevplýva dobre, naopak – vylučuje stresové hormóny, znižuje zásoby kyslíka, zvyšuje riziko dychovej tiesne a má negatívny vplyv na prospievanie bábätka i jeho psychickú pohodu.
Pamätajte, že plačom dieťa dospelých nemanipuluje, plačom nám bábätko niečo signalizuje, a čím častejší fyzický kontakt má s ním matka, zväčša tým ľahšie rozumie, prečo plače. Niekedy dieťa môže plakať od hladu, chladu, prípadne preto, že chce byť na rukách. Vyhovejte mu. Plakať môže bábätko aj z nadmernej stimulácie, únavy (napríklad pravidelne večer v tú istú hodinu), v takom prípade je dobré, ak sa rodičia naučia tomu predísť a uložia bábätko k spánku skôr, než sa dostane do tohto štádia.
„Prvé chvíle po pôrode nie sú až tak dôležité“
Obľúbený argument mnohých pôrodníkov, ale aj neonantológov, ktorí majú radi všetko pekne „zaškatuľkované“ a požiadavka rodičov byť s bábätkom v neprerušenom kontakte koža na kožu je pre nich nemilým narušením dlhoročnej rutiny.Prvé chvíle po pôrode sú dôležité, veľmi dôležité. Je rozdiel, ak žene prinesú bábätko umyté, zabalené v perinke po niekoľkých minútach alebo hodinách, alebo ak ho dostane hneď nahé na svoju kožu.
Kontakt koža na kožu je nesmierne dôležitý nielen pre „normálne“ narodené bábätká, ale aj pre tie predčasne narodené. Bábätko sa na koži matky najrýchlejšie upokojí, zohreje, dochádza aj k prvému dojčeniu. Uvoľňujú sa hormóny, ktoré pomáhajú vytvoriť väzbu medzi matkou a dieťaťom, znižuje sa riziko popôrodnej depresie.
Zabezpečiť ho je veľmi jednoduché, stačí zmeniť prístup. Svoje o tom vie detského oddelenia nemocnice v Havířove MUDr. Hynek Canibal, ktorý na svojom pracovisku zaviedol žiadané zmeny. „Spočiatku bolo ich prijímanie rozpačité a pre mnoho sestričiek už len fakt neokúpaného dieťaťa dve hodiny po pôrode bolo niečo nepredstaviteľné. Dnes musím povedať, že vidia, že deti naozaj nie sú „špinavé“ a celý tento zmenený manažment je pre ne veľkým prínosom,“ vraví odborník na neonatológiu a detskú kardiológiu.
