Dojčenie poskytuje dieťaťu množstvo prospešných látok, upokojuje a pomáha zvládať stres z lekárskych úkonov.
Foto: shutterstock.comAko vysvetľuje v článku na portále MAMILA venovanom zdravotne znevýhodneným deťom, bolo by dobré, aby bolo čo najviac takýchto detí dojčených.
V skutočnosti je však takýchto detí dojčených len veľmi málo, a dlhodobo ešte menej, čo je škoda. Nájdu sa však aj mamičky, ktorým sa aj pri hendikepe podarilo dojčenie naštartovať a udržať aj do troch a viac rokov, a okolie by ich malo v dojčení podporovať. Prospieva to všetkým – posilňuje imunitu dieťaťa, upokojuje ho, pomáha rozvoju jeho mozgu, a tiež samotnej matke nadobúdať rodičovské kompetencie a inštinkt.
„Mozog novorodenca nie je pri pôrode plne vyvinutý. Ešte približne tri roky sa mimoriadne rýchlo vyvíja a vytvárajú sa dôležité medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje výživné látky potrebné na to, aby mozog dozrieval a nakoniec dosiahol svoj maximálny potenciál,“ vysvetľuje Oľga Chovancová v spomínanom článku.
Ako zdôrazňuje, samotné dojčenie rozvíja aj celkové vnímanie dieťaťa, čo je pri zdravotnom znevýhodnení veľmi dôležité. „Počas kŕmenia cíti dieťatko vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na matkinu tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu, zozadu cíti jej dotyk, počúva matkin hlas a tlkot jej srdca, pohybuje sa spolu s ňou. Všetky tieto vnemy pôsobia na vznik mozgových prepojení a podporujú jeho vývin. Slúžia ako jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi,“ zdôrazňuje.
Silnejšia matka
Mať postihnuté dieťa je záťaž aj na psychiku matky. Každá sa s tým vyrovnáva inak, aj tu však môže dojčenie celý proces uľahčiť. „Matkina schopnosť dojčiť vysoko zvyšuje jej pocit vlastnej sebahodnoty a sebadôvery. Počas úspešného dojčenia je zabezpečená správna hormonálna regulácia, čo výrazne ovplyvňuje jej citové prežívanie,“ vraví Oľga Chovancová.„Na základe týchto skutočností je zrejmé, že matky, ktoré dojčia dieťa so zdravotným znevýhodnením, majú dojčenie ako jeden nástroj ako odolávať nepriaznivým okolnostiam, v menšej miere budú mať tendenciu podľahnúť pocitom úzkosti a panike, cítia sa viac posilnené vo svojich kompetenciách. Sú presvedčené o tom, že kŕmenie materským mliekom a samotné dojčenie ako také, je niečo mimoriadne dôležité, čo môžu momentálne pre svoje dieťa urobiť. Zároveň tým získajú potrebný čas a pokoj na premyslenie si ďalších krokov pomoci dieťaťu,“ vyratúva ďalšie pozitíva odborníčka.
Ľahšie na vyšetreniach
Dojčenie je významným faktorom aj pri upokojení dieťaťa, ak čelí stresu alebo bolesti. Postihnuté deti sú vystavované takýmto situáciám častejšie než zdravé, vzhľadom na početné vyšetrenia a medicínske zákroky. Aj tu dojčenie predstavuje významnú pomoc, keď sa dieťa môže bezprostredne po zákroku, prípadne aj počas neho, ak to umožní dostatočne ústretový personál a náročnosť zákroku.Samotná Oľga Chovancová opisuje vlastnú skúsenosť, keď s dcérkou absolvovala ultrazvukové vyšetrenie srdiečka. „Prvé vyšetrenie celé preplakala a bolo to pre nás všetkých veľmi stresujúce. Pred druhým vyšetrením som požiadala lekára, či by som dcéru mohla počas vyšetrenia dojčiť. Lekár súhlasil, keďže mohol vyšetrovať aj cez chrbátik. Výsledok bol taký, že dcéra bola úplne pokojná a ani raz nezaplakala. Vyšetrenie prebiehalo oveľa kratšie a výsledky neboli skreslené nepokojom a plačom našej dcérky.“
Dôležitá podpora
Dojčiť je in, hlása aktuálna kampaň na podporu dojčenia. Dojčiť je normálne, dojčiť sa oplatí. Bez ohľadu na slogan, je pre dobro každej matky i každého dieťaťa, aby bolo dojčené tak dlho, ako dlho si to žiada. Akékoľvek cielené odstavovanie je predčasné, každé dieťa sa raz dojčiť prestane, každé má inú hranicu. A celá spoločnosť by to mala nechať na matkách a deťoch. Umožniť im dojčenie aj mimo domu a podporovať ich v tom namiesto zneisťovania a spochybňovania.Je chybou, že kultúrnym štandardom sa dnes stalo dieťa, ktoré pije z fľaše, prípadne dieťa s cumlíkom a dieťaťa na prsníku, najmä ak je staršie, vyvoláva rozpaky či dokonca pohoršenie. Ale štandardy utvárame my a meniť ich je v našich silách.
Celý článok Oľgy Chovancovej na portáli MAMILA si môžete prečítať TU.
