„Ako to, že je tak v pohode? Akoby sa u nich v domácnosti nikdy nezvyšoval hlas, akoby deti poslúchali a zároveň dokázali byť aj samostatné...“ Určite ste sa stretli s ľuďmi, ktorí pôsobia ako naozaj dokonalí rodičia, ktorých len tak hocčo nerozhádže. Aké je tajomstvo takejto pohody?
Dbajte aj na svoje potreby, vždy sa to dá nejako zladiť aj s výchovou detí, to je jedno z tajomstiev pohodového rodiča.
Foto: shutterstock.com
Pohodové rodičovstvo je predovšetkým o pohodovom nastavení. Svojho času bola populárna kniha Lenivý rodič od Toma Hodkingsona, ktorej autor vysvetľoval, prečo je dobré príliš sa v úlohe rodiča nenamáhať a robiť v zásade veci tak, aby bol spokojný predovšetkým dospelý. Dieťa sa potom prispôsobí, je samostatné a – kopírujúc svojho rodiča i rovnako spokojné.
Neznamená to, že máme celý deň vylihovať na gauči a nechať deti rovnako „ničnerobiť“. Na druhej strane ale ani netreba ich neustále o čomsi poúčať či ich vláčiť kade-tade, aby sme mali pocit, že sa im dostatočne venujeme a dávame zo seba maximum. Dôležité je nastaviť si pravidlá, s akými budeme k výchove a k deťom pristupovať, a všetko pôjde ľahšie.
Vcíťme sa do detskej duše
Ľahko sa nám skonštatuje: „Máš tu riadnu machuľu. Nabudúce by si to mal urobiť takto...,“ keď príde dieťa za nami s výkresom alebo nejakým písomným výtvorom v zošite, kde je viditeľná škrtanica. Predstavme si ale seba na mieste detí. Čo by sme radi počuli v takejto chvíli od rodičov my? A ako podané? Platí to aj pri iných situáciách – keď sa dieťa niečoho dožaduje, keď sa nahnevá, keď je sklamané... Nalaďme sa na vlnu dieťaťa, ľahšie si k nemu nájdeme cestu, ľahšie mu pomôžeme, zostaneme v pohode a ľahšie v nej bude i dieťa.
Dbajme aj na svoje potreby
V tomto prípade platí zlaté pravidlo kompromisu. Ak sa napríklad naša predstava o trávení voľného času práve nezhoduje s tou detskou, dohodnime sa, že polovicu času strávime podľa neho, druhú podľa nás. Nebojme sa zobrať si chvíľu pre seba ani zapratať deti do domácich prác. Skrátka normálne žime.
Odpusťme si chyby
Aj keď zvýšime hlas alebo tresneme dverami, prípadne zareagujeme tak, že to potom ľutujeme, jednoducho si priznajme, že rodičovstvo je občas náročné. Nik nie je dokonalý, ani rodič a ak dokážeme pred dieťaťom svoju nedokonalosť priznať a ospravedlniť sa za ňu, nemôžeme mu dať lepší vzor do budúcnosti ako práve tento.
Tešme sa z prítomnosti
Áno, nejde to vždy ľahko, najmä keď sme plní frustrácie či zo všetkého vyčerpaní. Skúsme sa však aj vtedy na seba, svoje deti a svoju rodinu pozrieť akoby zhora, z nadhľadu, znova si uvedomiť tú vzácnu jedinečnosť chvíle, dôverčivosť našich detí, ich prostú radosť napríklad z toho, že sme všetci spolu doma, že majú svoj obľúbený kútik v byte, obľúbený rituál v bezpečí domova, obľúbené hračky, knižky... Nepotrvá to dlho, deti sa zmenia, vyrastú, odídu z domu, pričom každá chvíľka strávená s nami môže byť pre nich niečím, čo v nich ostane po celý život. Myslime na to. Naša radosť zo spoločných (hoci tých najobyčajnejších) chvíľ sa s našimi deťmi ponesie až do ich dospelosti a z krásnych spomienok na detstvo budú môcť potom čerpať pri riešení vlastných problémov.
Vyzdvihujme silné stránky dieťaťa
Neznamená to chváliť nášho potomka za každú cenu, ani to, že ho budeme len chváliť. Vzhľadom na fakt, že každý z nás v niečom vyniká a v niečom je slabší, je ale dobré v dieťati vypestovať vedomie vlastnej hodnoty práve tým, že bude poznať svoje silné stránky. Nebudeme ho teda kritizovať, že nevie dobre kopať do lopty, no viac s ním budeme hovoriť o jeho nadaní hrať na klavíri a o možnostiach, ako túto prednosť rozvíjať. Alebo namiesto kritiky machule na výkrese oceníme jeho snahu, že to nevzdal a dielo aj s machuľou dokončil.
