Tento obrázok ani nepotrebuje komentár.
Foto: shutterstockZohľadňovať treba individualitu detí, ale aj samotných rodín. To, čo je prijateľné pre jednu domácnosť, môže byť pre inú už, naopak, niečo úplne za čiarou. Predsa len môže mať každé nastavovanie hraníc niečo spoločné, a to spôsob, akým ich deťom budeme komunikovať. Okrem povahy nás a nášho potomka zohráva dôležitú úlohu aj vek, tomu musíme prispôsobovať naše vyjadrovanie a postoje.
Užitočný manuál ponúka centrum na prevenciu domáceho násilia LOCIKA. Ako teda určovať hranice malým deťom a ako tým starším?
Malé deti:
Hranice nastavujte od prvých chvíľ.
Dieťaťu jasne povedzte, čo od neho očakávate a ako to má urobiť.
Pravidlá deťom opakujte, majte s nimi trpezlivosť. Niekedy si to vyžaduje čas, kým si ich dieťa osvojí.
Ukážte dieťaťu, že máte pochopenie a vnímate, čo práve prežíva. Napríklad, keď sa mu nedarí a ono sa hnevá. „Vidím, že ťa štve, že to nejde.“
Opisujte vlastné pocity a prežívanie. „Viem, že si unavený/á, ja som tiež vyčerpaná.“
Snažte sa vyhnúť ultimátam a rozkazom, rovnako i vyhrážkam.
Školáci a teenageri:
Upravte pravidlá a hranice vzhľadom k veku dieťaťa.
Opíšte im, čo od nich očakávate a vysvetlite aj prečo. Počúvajte ich názory a buďte otvorení k ich otázkam.
Ak dieťa pravidlo poruší alebo hranicu prekročí, spolu o tom diskutujte. Dajte mu možnosť správanie napraviť. Odsúďte správanie dieťaťa, nie však dieťa samotné.
Dajte dieťaťu príležitosť, aby ukázalo, že mu môžete dôverovať.
Ak sa dá, vyhnite sa kritike, naopak, hľadajte veci, za ktoré môžete dieťa oceniť.
Buďte otvorení kompromisom, diskusii a dohode. Čím je dieťa staršie, tým je to dôležitejšie.
Snažte sa vyhnúť malicherným hádkam, ktoré nemajú víťaza. Nesnažte sa mať za každú cenu posledné slovo.
(Zdroj: LOCIKA)
