Placenta zodpovedá za hladký priebeh tehotenstva, výživu i ochranu bábätka v maternici. Čo ale s ňou po pôrode?
Foto: shutterstock.comPlacenta je u nás na základe zákona likvidovaná ako biologický odpad. Zároveň je však zdrojom kmeňových buniek, ktoré môžu byť prospešné pri mnohých typoch ochorení. „Napríklad dysfunkcia vaječníkov, kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia pečene, pľúc, obličiek, parkinsonová a Crohnova choroba, neurologické poruchy ako mŕtvica, autizmus, skleróza multiplex či diabetes mellitus,“ vysvetľuje Prof. Dr. med. Wolfram Dempke, ktorý bol počas svojej 30-ročnej kariéry v oblasti onkológie a hematológie pri množstve klinických štúdií.
Ženy u nás si môžu pri pôrode nechať odobrať pupočníkovú krv zo žíl placenty, prípadne časť celého tkaniva. Ide o spoplatnený úkon, ktorý je akousi poistkou a pomocou pri prípadných spomínaných ochoreniach v budúcnosti. Ženy, ktoré rodia doma, si s placentou nakladajú podľa vlastného uváženia. Najčastejšie sa ukladá do zeme, je akoby „pochovaná“. „My sme ju zakopali pod stromy. Každé z našich detí má tak vlastný stromček,“ hovorí napríklad Andrea, matka dvoch detí, ktoré porodila doma.
Móda z USA
V zahraničí, najmä v USA sa populárnou stáva aj konzumácia placenty, čiastočne inšpirovaná celebritami ako Kim Kardashian či modelka Chrissy Teigen. V kurze je konzumácia placenty v surovom stave, varená, ako smoothie, tinktúra či tabletky. Najbežnejším spôsobom prípravy je práve takzvaná enkapsulácia, pri ktorej sa placenta varí v pare, dehydruje, rozomelie sa na prášok a potom sa uzavrie do kapsúl vo veľkosti vitamínov. Sú ale tieto praktiky bezpečné?Nuž, je to skôr naopak. Placenta totiž vôbec nie je sterilný orgán. Obsahuje toxíny ako ortuť a olovo, tiež baktérie a vírusy. Má dokonca vlastnú bakteriálnu kultúru. Akákoľvek infekcia počas pôrodu bude teda s najväčšou pravdepodobnosťou prítomná v tkanive placenty. Varením placenty sa tieto patogény síce znížia, ale nemožno sa ich úplne zbaviť.
Doterajšie vedecky podložené štúdie o konzumácii placenty naznačujú, že riziko konzumácie placenty je oveľa väčšie ako jej prínos. „Výroba kapsúl a následne užívanie môže byť nebezpečné. V Amerike bol prípad dieťatka, ktorého matka užívala takého kapsule, ktoré boli kontaminované. Následne sa infekcia cez materské mlieko preniesla na novorodenca, ktorý mal sepsu (otravu krvi). Takže tieto kapsule naozaj nie,“ vraví molekulárna genetička a odborná poradkyňa Cord Blood Center MSc. Dominika Valent Raffajová.
Napriek tomu sa v prospech konzumácie placenty šíria mýty a hoaxy aj u nás.
Sedem najčastejších hoaxov o placente
1. Je zdrojom živín pre matkuPlacentofágia, teda konzumácia placenty po pôrode, sa považuje za inštinkt prežitia u viac ako 4000 druhov cicavcov. Zvieratá jedia svoju placentu, pretože im poskytuje výživu v čase, keď potrebujú nakŕmiť svoje mláďatá a nemôžu ich opustiť a ísť hľadať potravu. Zjedením placenty sa navyše pôrodné brlohy vyčistia a neprilákajú tak predátorov. Ani jedno z toho nie je prípad ľudí – nepotrebujú sa chrániť pred predátormi a k dispozícii majú bohatú škálu potravín. Na jedenie placenty z týchto dôvodov teda ženy nie sú naozaj odkázané.
2. Konzumácia bola v minulosti tradičným obradom
Nie je to tak. V žiadnom z výskumov kultúr nie sú dôkazy o tom, že by ženy v rámci kultúrnej tradície jedli svoju placentu.
3. Je zdrojom vitamínov
Áno, placenta obsahuje mnohé vitamíny a minerály, vrátane železa a B12. Metabolické štúdie ale nepreukázali žiadny významný rozdiel medzi matkami, ktoré placentu vo forme tabletiek konzumovali a tými, ktoré nie. Pocit prílivu energie po požití placenty pramení pravdepodobne z placebo efektu a z toho, že sa ženy cítili posilnené svojím rozhodnutím.
4. Zvyšuje tvorbu mlieka
Štúdie to nepotvrdili. Tvorbu mlieka po pôrode stimuluje zvýšenie hladiny prolaktínu, a nie hormónov estradiol a progesterón, ktoré sú v placente.
5. Znižuje riziko popôrodnej depresie
Ani v tomto prípade štúdie nepreukázali významnejší rozdiel v riziku popôrodnej depresie medzi ženami, ktoré tabletky z placenty užívali, a tými, ktoré nie, vrátane žien s poruchami nálady v minulosti. Popôrodná depresia nezávisí od konzumácie placenty, ale od iných okolností, napríklad toho, aký bol pôrod, či bol po ňom umožnený kontakt koža na kožu, tiež od prostredia, v akom žena trávi prvé dni po pôrode či od genetických predpokladov.
6. Pomáha znížiť bolesť a urýchliť hojenie
Štúdie na zvieratách priniesli určité dôkazy na podporu tejto teórie. Náznaky prospešnosti u ľudí ale neexistujú.
7. Jedenie placenty je úplne bezpečné
Ako sme už uviedli vyššie, je to skôr naopak. Konzumácia placenty prináša viacero rizík. Aj vzhľadom na ne zdravotníci odporúčajú tkanivá z placenty radšej uchovávať v bankách pupočníkovej krvi. Kmeňové bunky z placenty, z pupočníkovej krvi a z tkaniva pupočníka totiž nie sú ovplyvnené žiadnymi chorobami ani životom matky, sú v podstate „čisté“ a preto je ich potenciál pri liečbe mnohých závažných ochorení veľmi veľký. Kmeňové bunky sú základom pre tvorbu prakticky všetkých buniek v ľudskom organizme a tiež pre tvorbu, regeneráciu a opravu tkanív. „Odber je možné vykonať aj pri pôrode cisárskym rezom, keď má rodička epidurálnu, spinálnu alebo celkovú anestéziu. Taktiež pri predčasnom pôrode a dokonca aj vtedy, keď má mamička cukrovku či gestózu," hovorí gynekológ MUDr. Robert Hlávek, PhD.
Placenta
Placenta je pomerne zložitý orgán, ktorý má zásadný význam pre udržanie života a zdravia plodu počas tehotenstva. Je pripojená k stene maternice, zvyčajne v hornej alebo bočnej časti. S vyvíjajúcim sa plodom ju spája pupočná šnúra. Placenta pomáha doručovať kyslík a živiny z krvi matky do krvného obehu dieťaťa, filtrovať a vylučovať škodlivé látky a oxid uhličitý z krvi dieťaťa. Takisto produkuje množstvo hormónov, ktoré sú potrebné počas tehotenstva, napríklad laktogén, estrogén a progesterón. Až do pôrodu funguje ako pľúca, obličky a pečeň dieťaťa. Ku koncu tehotenstva placenta aktívne prenáša materské protilátky, ktoré pomáhajú dieťaťu naštartovať imunitu.Placenta sa začína tvoriť, keď sa oplodnené vajíčko uhniezdi v maternici, teda približne sedem až desať dní po počatí. Svojej funkcie sa naplno ujíma na konci prvého trimestra. Dorastá do dĺžky okolo 20 cm v priemere a je hrubá 2 cm. V čase, keď sa dieťa narodí, váži asi 500 gramov. Plochým tvarom pripomína hrboľatý disk. Väčšinu tkaniva tvoria krvné cievy, vďaka čomu sa pri pôrode javí ako tmavočervená. Cievy sú prostredníctvom pupočníka prepojené s dieťaťom a rozvetvujú sa po celej ploche placenty ako konáre stromu. Placenta má dve strany: stranu pripojenú k maternici a stranu bližšie k dieťaťu. Kým strana pripevnená k stene maternice má sýtu červeno-modrú farbu, strana otočená k dieťaťu je sivá.
ANKETA:
