Rešpekt k žene s dôrazom na jej psychickú aj fyzickú pohodu, tak vyzerá opisovaný pôrod v Bergene. Ilustračné foto.
Foto: shutterstock.comAutorka v ňom opisuje prístup nórskych zdravotníkov k pôrodu, úplne iný než je slovenská rutina. Už v počiatočnej fáze pôrodu, pri prvých kontrakciách, odporúčali žene zostať doma, až kým nebudú pravidelné každé dve minúty. Keď sa tak stalo, vraveli jej, aby prišla do pôrodnice.
„Prijatie prebieha veľmi hladko. Pýtajú si iba tehotenskú knižku a už nás oboch (ženu i jej manžela, pozn. red.) vedú do prijímacej miestnosti. Veľmi oceňujem, že sa ma nikto nepýta žiadne administratívne otázky. Všetko, čo potrebujú vedieť, majú napísané v tehotenskej knižke a sú spokojní. Opýtajú sa ma iba jedinú otázku – kedy mi odtiekla plodová voda. Keď po minúte ticha dostanú zo mňa len minútu vresku, pochopia, že nie je čas na blbé otázky a ide sa na vec,“ opisuje prvé dojmy. Práve množstvo papierovačiek a otázok býva v našich pôrodniciach pre mnohé ženy, ktoré tam prídu s rozbehnutým pôrodom, veľmi nepríjemné. V Nórsku je to inak.
„Veľmi milá a usmievavá pôrodná asistentka mi podáva ruku, predstavuje sa,“ opisuje mamička ďalej. Asistentka následne popočúvala dreveným lievikom bábätku srdiečko a ponúkla žene klystír. „Pre prípad, že by som sa rozhodla rodiť do vody. Aha, takže takto. Oni ho nerobia kvôli sebe, ale kvôli mne. Keďže si túto možnosť chcem nechať otvorenú, pristúpim.“
V bergenskej pôrodnici majú dve oddelenia – Storken (v preklade niečo ako Bocianareň) a Føden (voľný preklad Rodiareň). Bocianareň je určená pre zdravé ženy s tehotenstvom bez komplikácií, ktoré chcú rodiť prirodzene. Izby tam pripomínajú hotel. Rodiarneň je viac nemocničná aj s prístrojmi, tam rodia aj ženy, ktoré si prajú epidurál alebo majú rizikové tehotenstvo.
Vaňa so sviečkami
Autorka príspevku rodila v Bocianarni. „Kým čakáme, ponúknu mi, že mi napustia vaňu s teplou vodou, ak chcem. Čoby som nechcela. Prevezú ma do vedľajšej miestnosti a ja len zíram – tlmené svetlo, sviečky, uteráky na kôpke, veľká rohová vaňa…“ K dispozícii bola ešte fit lopta, ktorá skrátila čakanie na prichystanie izby v Bocianarni.Tam mala mamička i s manželom súkromie. Asistenka sa občas zastavila – priniesť ďalší džbán vody so sirupom a lievikom popočúvať bábätku srdiečko. Žiadne monitory či opakované vaginálne vyšetrenia, ako je bežné u nás. Na zmiernenie bolestí ponúkla rodičke, či nechce vyskúšať akupunktúru. „Pozriem sa na ňu so zdvihnutým obočím. Akupunktúru? To mám akože teraz uveriť, že nejaká ihla v hlave mi zrazu zázračne zmierni pôrodné bolesti?,“ pochybovala sprvu. „Na otázku, či si prosím ihly aj do hlavy, alebo stačia tie v rukách a nohách, iba pokrčím plecami a nechám to na ňu.“
Asistentka vysvetlila, že bolesť počas akupunktúry ostane pravdepodobne rovnaká, akurát budú kontrakcie efektívnejšie, keďže telo bude viac uvoľnené, a teda celý pôrod bude kratší. „To znelo uveriteľne (a hlavne lákavo), a tak som si povedala, že to vyskúšam, horšie to snáď nebude. Nebolo. Ba naopak. Od toho okamihu akoby ma vymenili,“ opisuje s tým, že kontrakcie začala byť schopná prežívať úplne uvoľnená.
Bolí to? V poriadku, počkáme
Ústretovosť pôrodnej asistentky v porovnaní so skúsenosťami niektorých našich žien vyzerá chvíľami až neuveriteľne, o čom svedčí opis nasledujúcej situácie: „O nejaký čas neskôr asistentke hovorím, že mám nutkanie tlačiť, ale že to sa mi asi iba zdá, lebo veď ešte je určite skoro. Ona navrhne, že ma vyšetrí, aby zistila, v akom štádiu je pôrod. Vstať z fit lopty ma však neuveriteľne bolí, po niekoľkých pokusoch to vzdám a opýtam sa, či je to naozaj nutné. Asistentka odpovie, že ak nechcem teraz, môže ma vyšetriť aj neskôr. S radosťou túto ponuku prijímam.“Odklad vyšetrenia však nebol dlhý, a to pre ďalšie nutkanie tlačiť. „Ležanie na chrbte na posteli je neskutočne bolestivé aj bez kontrakcie a ja sa nestačím čudovať, ako môže byť toto najbežnejšia poloha na pôrod v západnom svete. Nedokážem ležať na chrbte už ani sekundu navyše a kričím na asistentku, nech prestane, lebo to nevydržím. Ona na moje prekvapenie iba oznámi: 10 centimetrov, môžeme tlačiť!“
Kým u nás personál preferuje polohu na chrbte, niektoré ženy dokonca spomínajú na priväzovanie nôh, na pôrodnici v Bergene je to iný svet: „Asistentka navrhne polohu na štyroch na zemi, opierajúc sa vrchnou časťou tela o posteľ. Súhlasím, znie to ako dobrý nápad.“
Nebojte sa a tlačte, kedy sa vám žiada!
K samotnému pôrodu prišla ešte ďalšia pôrodná asistentka a všetko šlo krásne prirodzene samé. „Prekvapuje ma, že medzi kontrakciami to nebolí. To dieťa je zaseknuté niekde na pol ceste v kanáli pre citrón a ono to nebolí? Asistentka ma ubezpečuje, aby som sa nebála. Strach je však to posledné, čo cítim. Najviac zo všetkého cítim bezhraničnú dôveru. Bezhraničnú dôveru a bezhraničnú bolesť v rozkroku...“Nenasledovali žiadne pokyny v štýle: „Teraz dýchajte! Teraz netlačte! Teraz tlačte!“, naopak: „Asistentka ďalej prízvukuje, aby som počúvala svoje telo a tlačila, keď sa mi žiada, a medzi kontrakciami si dobre oddýchla. Asi po 40 minútach tlačenia, ktoré sa mi subjektívne zdajú ako 10 minút, vyjde von hlavička a spustí krik. Obe asistentky sa na tom bavia a chvália životaschopné bábätko, a ja sa v duchu tiež bavím na absurdnom obraze plačúcej hlavičky v rozkroku. Moje telo mi zjavne chce dopriať tento pocit čo najdlhšie, lebo posledná kontrakcia, nutná na vytlačenie telíčka, nie a nie prísť. Asistentka mi začne masírovať brucho, a keď to nepomáha, navrhne zmeniť polohu, keď v tom príde posledná kontrakcia a necelých 5 hodín po príchode do pôrodnice, je bábätko vonku.“
Prvé umytie? Za dva dni
Nasledovalo to, čo by malo byť rutina všade, žiaľ, nie je: Okamžitý kontakt koža na kožu medzi dieťaťom a matkou. „Asistentky mi pomôžu ľahnúť si na posteľ a položia mi bábätko na hruď. Je celé od krvi a mne sa páči, že sa ho nesnažili najprv poutierať, je to také autentické.“Potom nasledoval pôrod placenty. „Myslela som si, že vypudenie placenty znamená ďalšiu bolestivú kontrakciu, preto sa trochu čudujem a zároveň bavím na pokyne pôrodnej asistentky, aby som zakašlala. Zakašlem a placenta je vonku. Hotovo. Všetka bolesť je zrazu preč. Neuveriteľné. Poďakujem sa obom asistentkám. Usmejú sa. V miestnosti je príjemná nálada. Cítim únavu, no zároveň aj prílev energie, šťastia a vďaky.“
Po dotepaní pupočníka mohol čerstvý otec prestrihnúť šnúru, vzápätí obom rodičom ukázali placentu. Po zašití drobných pôrodných poranení mamičke priniesli tácku s ovocím, chlebíkom a všakovakými prílohami.
Potom už ostala rodinka osamote, užívať si prvé chvíle v trojici. „Dve hodiny prejdú ako nič a opäť je s nami pôrodná asistentka, pýta sa, či môže bábätko zmerať a odvážiť. Robí to, samozrejme, v rovnakej miestnosti. Pýtam sa, kedy ho umyjú. Odpovie, že o dva dni, aby zbytočne nezmývali z bábätka ochranný maz.“
Rodí žena, nik iný
Nuž, čo dodať, ak si človek spomenie na čerstvo vykúpané mnohé slovenské bábätká, pevne zavinuté v perinkách, z ktorých trčí iba hlavička? Nechajme hovoriť samotnú autorku príspevku: „Asi po milióntykrát sa cítim vďačná za to, že mám to šťastie rodiť práve v Nórsku. Tu, kde rodí žena a nie lekár. Tu, kde si polohu volí žena, nie lekár. Tu, kde ti bábätko nevezmú, ani aby ho umyli.“ To, že najbližšie dni môže stráviť celá rodinka spolu v jednej nemocničnej izbe, je samozrejmosťou.Celý príbeh pôrodu v Bergene aj s opisom niektorých ďalších veselých situácií a postrehov i môžete prečítať na tomto linku združenia Ženské kruhy.
