Už je to tu zasa!
Foto: Shutterstock.comRodičia sa podľa pediatričky, ktorá pôsobí v českom meste Semily, ale má slovenský pôvod, viac zaujímajú o kašeľ detí a nádchu nepovažujú za zdravotný problém hodný väčšej pozornosti, čo je však podľa nej veľký omyl. Typická konverzácia v jej ambulancii vyzerá často takto:
„Dobrý deň, doktorka, tu mladý má škaredý kašeľ. Ale naozaj škaredý.“
„Dobre, tak mi skúste ten kašeľ trošku priblížiť, ako vyzerá?”
„To nechcete počuť!“
„Fajn a vidím, že syn má nádchu.”
,,No to áno, má, ale hlavne MÁ KAŠEĽ.“ (Dôraz na slovo kašeľ počuje už i sestrička vedľa.)
„A ako dlho má nádchu?“
„Neviem! Ako dlho máš nádchu?”
Obracia sa na mladého. Mladý pozerá ako sova.
„A ako tá nádcha vyzerá?”
„No ako nádcha! Ale má KAŠEĽ!” (Slovo kašeľ hláskuje a dôsledne artikuluje.)
„A vie syn smrkať?“
„Vie, nie? Veď je môj. Ale čo s tým kašľom? Nevyspí sa ani pes.“
Pediatrička objasňuje, že je to práve obyčajná nádcha, ktorá najčastejšie u dieťaťa spôsobuje rodičmi tak nenávidený kašeľ. „Je to obranný mechanizmus, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť všetkého, čo tam nepatrí (ak by to bolo také jednoduché v živote). Nádcha nie je len hlien v nose. Je to zápal nosohltanu. Celá sliznica nosu, prínosových dutín a hltanu je nasiaknutá a tvorí hlien,“ vysvetľuje.
Hlien, ktorý sa nachádza v nose, si cestu von nájde kýchaním a smrkaním. Ale ten, čo je vyššie, steká nosohltanom dole. „V tej chvíli sa začínajú ozývať dolné časti dýchacích ciest, ktoré o tento darček nestoja a snažia sa ho dostať preč. A začína kašeľ. Rodičia začínajú šalieť, ale kašeľ je jediná obrana pred tým, aby to dieťaťu nesadlo na priedušky,“ vysvetľuje v statuse, ktorý našej redakcii umožnila prevziať.
Kašeľ spôsobený nádchou dieťa zvyčajne dráždi. Hnevá hlavne večer po uľahnutí do postele, po prebudení a cez deň, keď má dieťa slovami pediatričky „plný ňufáčik“. A práve tu je, ako vraví, zakopaný pes. „Základom prevencie kašľa z nádchy je smrkať. A smrkať. A smrkať. Ale nielen ústami zatrúbiť do vreckovky a otrieť si sopeľ do rukávu,“ vraví s nadhľadom.
Áno, odsávajte!
Zvlášť menším deťom treba pri smrkaní pomáhať, pretože ak im len poviete, aby sa vysmrkali a už to potom neskontrolujete, vaša prosba sa podľa pediatričky zaradí do kategórie: „Áno, mama, čo si hovorila?“„A preto vezmite vreckovku a nos pridržte. Každú dierku zvlášť. Snažte sa trošku pridržať bradu, nech dieťa nesmrká ústami. Nedokáže ešte smrkať? Vysávajte! Viem, teraz sa zdvihne vlna nevôle, tak to nie, to nechce dieťa, otec, babička. Samozrejme nos nemusíte odsávať, ale zmierte sa s kašľom. Priama úmera,“ konštatuje lekárka.
Len smrkať však podľa nej nestačí. Za zázrak považuje morskú vodu, a to nielen tú „v Baške Vode alebo Bibione“. Pri nádche by ju podľa jej mienky deti mali používať vždy. „Mimo nádchu aspoň jedenkrát denne. Mne sa to osvedčilo po príchode detí zo škôlky či školy. A pravdou je, že nádcha ich veľmi netrápila (možno preto, že tušili, čo ich čaká, keď prvýkrát smrknú),“ spomína si lekárka.
Ako na to? Dieťa si hneď po prebudení posaďte a nosík mu niekoľkokrát morskou vodou prestriekajte. Potom vysmrkať či odsať. To isté ešte pred spánkom. „Alternatívou spreja s morskou vodou je kanvička, ale to už vyššia dievčenská škola,“ myslí si. Preplachovanie nosa pomocou kanvičky s roztokom morskej soli či napríklad minerálky Vincentky by už ale mohli zvládnuť deti okolo piatich rokov veku.
Okrem morskej vody pediatrička v prípade nádchy odporúča dva- či trikrát denne nakvapkať do nosa kvapky ako Nasivin či Olynth. Ale pozor, „keď nakvapkáte do plného nosa, jediný, kto z toho bude mať úžitok, je firma, ktorá kvapky vyrába“.
Spozornite, ak má soplík farbu dozelena. Nastal čas na antibiotické kvapky, pretože už ide o bakteriálnu nákazu. Aj tie striekajte vždy do vysmrkaného nosa. Najčastejšie lekári asi predpisujú kvapky Pamycon, ktoré je potrebné skladovať v chladničke. Tam však na ne môžete ľahko zabudnúť. „Uložené v bezpečí chladničky príliš nefungujú. Je to antibiotikum, používajte ho preto pravidelne, minimálne tri- až štyrikrát denne, dve kvapky do každej dierky. A dostatočne dlhú dobu. Tri dni nie je doba. Päť dní je fajn doba. Sedem dní je doba, počas ktorej trvá nádcha. Poznáte to – s liečbou i bez nej. Dajte tomu čas.“
Dieťa s bežnou nádchou môže podľa lekárky von, ale treba ho trochu tlmiť v aktivitách, žiadne lietanie na odrážadle alebo skákanie na trampolíne, skôr nenáročná prechádzka. Snažte sa tiež, aby malý pacient dostatočne pil, pretože to pomáha uvoľňovaniu hlienov.
S nádchou choďte k lekárovi, ak sa k nej pridá teplota, ktorá trvá viac ako dva tri dni a kašeľ je „štekavý“, dieťa má problémy s dychom, bolí ho hlava, má huhňavý hlas, ale soplík mu netečie, nemôže prehĺtať, sťažuje si na zaľahnuté uši alebo ich bolesť. Je unavené, apatické alebo naopak plačlivé.
