Uprac to! Pre dospelého jeden veľký neporiadok. Pre deti - magický svet, ktorému rozumejú.
Foto: Patricia PoprockáKaždé dieťa má vlastnú osobnosť, názory, potreby, želania aj momentálnu náladu. Samozrejme, hranice vytýčiť treba, pozor však, kde už začínajú príkazy, zvlášť tie nezmyselné. Ustrážiť si to môžete jednoducho. Položte si otázku: Povedala by som toto kamarátke? Ak áno, akými slovami? Ako by sa mi páčilo, keby toto povedali mne? Nuž, pri dieťati postupujte práve tak. Tu je päť pokynov, ktoré by ste dospelým nepovedali nikdy.
Daj pusu tete
Samozrejme, myslíte to dobre. Tetu, prípadne aj babku, ktorá ľúbi vás i vašu rodinu pusa od dieťaťa určite poteší. Dieťaťu to ale vyhovovať nemusí. Možno pusinky dávať práve nechce, možno sa mu nepáči tetina voňavka, možno nemá rád, ako ho teta pri tom stíska, prípadne sa mu zdá, že ho teta oslintá. Nech už má akýkoľvek dôvod, nerobí to naschvál. Skrátka ak nechce, treba to rešpektovať.
Požičaj autíčko Miškovi, o chvíľu ti ho vráti
Viete si predstaviť povedať toto kamarátovi o jeho novej audine? Pre dieťa majú niektoré hračky práve takú hodnotu. A ak sú raz jeho, prečo by sa mal o nich deliť s hocikým, o kom si jeho mama myslí, že by sa mal? K Miškovi, alebo hocikomu inému, nemusí mať práve taký vrelý vzťah ako vy máte k nemu či jeho rodičom.
Bež sa hrať s ostatnými
Nie všetky deti sú smelé a spoločenské. Aj keď pohľad na deti hrajúce sa spolu dospelých poteší, nie každé dieťa zdieľa ten istý pocit. Niekto je od prírody samotár, niekto sa v tej ktorej detskej spoločnosti nemusí cítiť dobre, a niekto bude radšej počúvať, o čom sa bavia dospelí. Dieťa treba nechať, nech sa samé rozhodne, ako strávi čas. Aj keby ste s ním šli na oslavu k jeho kamarátovi, a ono by sa rozhodlo ju celú presedieť vedľa vás, nechajte ho. Predstavte si na jeho mieste seba. Tiež by ste ocenili, že vám ostatní dajú pokoj, ak ho chcete práve mať.
Okamžite to uprac!
Pohľad na rozhádzané papiere či kocky človeka ľahko rozhnevá, pochopiteľne. A tu je bod, kedy sa treba zastaviť. „Okamžite to uprac!“ by ste dospelému nepovedali. Skôr by ste sa snažili zistiť, čo to znamená, prečo veci rozhádzal, prípadne či má nejaký problém. Jednoduché. To isté stačí povedať dieťaťu. Alebo sa povyzdvedať, čo za hru práve hrá. Môžete sa dozvedieť veľa zaujímavého.
Do postele!
Spať na pokyn nedokážete ani vy. Ak sa teda dieťaťu spať nechce, načo ho nútiť? Neznamená to, že má ponocovať do jedenástej. Ak je už naozaj veľa hodín, prípadne ak vidíte, že už je veľmi unavené, skúste sa s ním ako s dospelým porozprávať o tom, prečo nechce do postele. Ak zistí, že ho počúvate, ľahšie bude počúvať aj ono vás. Určite nájdete riešenie.
