Niektoré vety si radšej odpustite.
Foto: Shutterstock.comČo by za to dali deti v Afrike…
Keď ste boli malí, túto vetu ste úprimne nenávideli. Čo tam po nejakých vzdialených deťoch v Afrike, keď vám tá hrachová polievka (tekvicová kaša, fazuľový prívarok, mlieková polievka... dosaďte si podľa seba) jednoducho nechutila. Vyvolávať takto v deťoch stud, ktorý ich prinúti zjesť neobľúbené jedlo, to je ozaj ako hrach na stenu hádzať. Lepšie bude nehovoriť nič. Ak dieťa nechce jesť, nenútiť, neprehovárať. Keď ho hlad doženie, ešte si k stolu rado sadne. A po večeri ho už bez výčitiek môžete poučiť, že nie všetky deti na svete majú každý deň dostatok jedla.
Čo bolo v škôlke/škole...
Nič. Samozrejme že nič. Najmä ak túto otázku položíte bezprostredne po tom, čo si dieťa zo vzdelávacích ústavov vyzdvihnete. Aj deti sú po celom dni unavené a nechce sa im hneď hovoriť o tom, čo prežili. Dajte im trochu času a možno sa aj rozhovoria.Lepšie bude položiť otázku inak. Nedajte potomkovi šancu, aby mohol odpovedať, že v škole nebolo vonkoncom nič. Vymenuj mi tri veci, čo sa ti dnes v škole páčili? A tri, čo sa ti nepáčili?
Čo si si dal na obed?
Stretnete sa večer s kamarátkou alebo sa doma privítate s manželom a prvá otázka, ktorú vám položia, bude: Čo si dnes obedovala? Asi vám to bude pripadať trochu od veci. Prečo ich zaujíma taká nepodstatná vec? Deti uvažujú úplne rovnako. Obed v škole je jednoducho len obed v škole, tak prečo sa ma každý deň vypytujú, čo mi kuchárky naložili na tanier? Otrava!Lepšie bude, ak túto otázku úplne vypustíte z rodičovského slovníka.
Pozor, spadneš!
Garantujeme vám, že rozlietané dieťa túto vetu počuť nebude, aj keď mu ju desaťkrát zopakujete zo vzdialenosti piatich centimetrov. A ak ju aj náhodou zachytí, preloží si ju ako jasný signál: Bež ešte rýchlejšie, skáč vyššie a ďalej. Keď sa dieťa raduje, to posledné, čo ho zaujíma, sú vaše dobré rady.Lepšie bude prirodzené detské bláznenie sa nekomentovať a nekritizovať, ale skôr si ho užiť spolu s potomkom. Ale pozor, nech nespadnete!
Keď Katka vyskočí z okna, vyskočíš aj ty?
Táto veta je síce trochu na ústupe, ale v niektorých rodinách ešte stále prežíva. Deti sa prirodzene opičia po kamarátoch, chcú robiť presne to, čo robia Maťko alebo Ninka. A dospelí nie sú iní, tiež pozeráme, ako veci robia ostatní a snažíme sa ich napodobniť. Na tom je ľudské fungovanie založené. Lepšie bude v deťoch vôbec nevyvolávať žiadne pocity viny, ale skôr im jemne vysvetliť, prečo sa nemôžu vždy správať tak ako ich kamaráti.
