Naši predkovia hovorievali, že každé poriadne dievča, súce na vydaj, by malo mať päť P: To znamenalo, že mala byť pracovitá, pobožná, pekná, pri peniazoch a panna. A čo päť P dnešných rodičov, viete, aké sú?
Rodičovská láska je nadovšetko, za každých okolností.
Foto: shutterstock
Nároky na rodičov sú dnes často vysoké, nátlak vytvára najmä prebytok informácií, ktoré sa valia takpovediac z každej strany. Sú tu napríklad sociálne siete, ktoré rodičov nútia porovnávať sa s inými, tiež množstvo reklám, ktoré im podsúvajú vzory, ako by sa mali správať a čo všetko by mali svojim deťom zabezpečiť, ale aj uponáhľaná doba, zameraná na materiálne hodnoty. Odstrihnúť sa od toho nie je vždy jednoduché, ale oplatí sa. Pomôcť môže aj týchto päť P, päť jednoduchých činností dnešného rodiča.
Čo teda rozumný rodič dnes robí?
Prijíma
Prijíma svoje dieťa také, aké je, nie také, aké ho chce vidieť či už on, starí rodičia alebo širšie okolie. Triezvo vníma prednosti i slabšie stránky svojho potomka a podporuje ho v tom, k čomu inklinuje. Ak má dieťa napríklad záľubu v hudbe, nebude ho tlačiť k maľovaniu. Nebude tiež podmieňovať svoju lásku tým, že sa dieťa musí „pekne“ správať, že musí mať čisté jednotky alebo že musí bezchybne zahrať nejakú skladbu na klavíri. Naopak, rodič, ktorý svoje dieťa prijíma také, aké je, mu vytvorí priestor, aby sa cítilo milované za každých okolností a mohlo sa doma slobodne prejaviť – pozitívnymi i negatívnymi emóciami.
Počúva
Áno, stačí počúvať, čo dieťa hovorí, a môžu sa udiať veľké veci. Deti rozprávajú radi, a ak vieme pozorne počúvať, veľa vecí vo výchove si tým vieme aj uľahčiť. Pochopíme, čo naše ratolesti trápi, teší, akým spôsobom premýšľajú a čo by chceli robiť. Pri počúvaní pamätajme, že dôležité je nielen to, čo dieťa hovorí, ale aj to, prečo, resp. v akej situácii to hovorí. Porekadlo „Kto počúva, veľa sa dozvie,“ platí pri deťoch zvlášť.
Pracuje na sebe
Rodič na sebe pracuje, pretože vie, že on sám je pre dieťa najväčším vzorom. Už dávno neplatí, že ja som iba rodič a dohliadam, aby z môjho dieťaťa „niečo bolo“. Kdeže. Ak rodič chce, aby z jeho dieťaťa „niečo bolo“, a to v akejkoľvek oblasti, musí na sebe pracovať aj on sám. Ak dieťa vidí lenivého rodiča zahĺbeného do mobilu, ťažko si pôjde s chuťou zahrať futbal. Ak ale rodič vyvinie aktivitu smerom k dieťaťu – poďme si zahrať futbal, prejsť sa do lesa, vyrobiť si niečo – môže čakať podobnú odozvu od potomka. A ak rodič chce, aby dieťa prekračovalo vlastné limity, neostáva mu iné než začať posúvať tie vlastné – napríklad sprchovať sa v studenej vode, ísť sa ráno prebehnúť, prestať jesť nezdravé sladkosti a podobne.
Priznáva pravdu
Slovníkom, aby ju dieťa pochopilo, ale pravdu. Zamlčovať nepríjemnosti pred deťmi alebo im klamať, že je všetko v poriadku, keď nie je, nemá zmysel a vychováva deti k pretvárke tiež. Napätie či problémy deti vycítia a keď nemajú vysvetlenie, pripisujú za ne často vinu samé sebe. Je lepšie povedať na rovinu, že otec prišiel o prácu, a preto sa teraz rodina musí uskromniť, ako deti len nervózne odbíjať, ak prejavia záujem o kúpu nejakej novej veci. Rovnako ak ste mali zlý deň v práci, je dobré to dieťaťu povedať a požiadať ho, aby vám dalo na chvíľu pokoj, než si na ňom vyliať zlosť, lebo vám práve prišlo do cesty. A ak má problém dieťa, treba to na rovinu povedať tiež. Prvý krok k riešeniu problému totiž je priznať si, že nejaký mám.
Pomáha
Pozor ale, nie je vždy pomoc ako pomoc. Ak dieťa požiada o pomoc, malo by sa mu jej zo strany rodiča dostať. Rovnako by mal však rodič rešpektovať, ak dieťa pomoc nechce. Nevnucovať mu ju. Hoci dieťa danú vec nedokáže samé urobiť úplne stopercentne, postačí, ak ju urobí najlepšie ako vie. Ďalšia vec, ktorú by mali rodičia pri pomáhaní deťom zvažovať, je to, či ide naozaj o pomoc. Niektorí si totiž zamieňajú pomáhanie s tým, že robia veci namiesto detí, čo určite nie je dobrá cesta. Napríklad je rozdiel, či budeme viazať dieťaťu šnúrky alebo ho naučíme, ako sa viažu.
