Začiatok školského roka v 80-tych rokoch, ako ho zvečnili tvorcovia úspešného seriálu My všichni školou povinní.
Foto: Česká televizeNie všetko staré je aj dobré, ale zas naopak, nie všetko nové je lepšie. Pozrime sa spolu na to, čo v minulosti deti zažívali v školách a čoho sú už dnešní školáci ušetrení.
Zemiakové brigády
To bola tá príjemnejšia stránka začiatku školského roka. V rámci výpomoci roľníckym družstvám chodievali žiaci a študenti ako lacná pracovná sila pomáhať so zberom zemiakov, ríbezlí, podľa toho, čo bolo potrebné. Deti za to nedostali nič, mohli si zobrať domov nanajvýš pár plodov z úrody, nikomu to však neprekážalo. Hlavne, že sa neučilo! Dnes, pri dovoze základných potravín a ťažkom prežívaní súkromných roľníkov je také čosi z dielne sci-fi.
Pracovné soboty
Náhrada vyučovania za nejaké neplánované voľno, alebo keď štát v rámci plánovaného hospodárstva rozhodol, že na splnenie či prekročenie plánu sa bude pracovať aj v určenú sobotu. Nadšený nebol nik, bolo sa však treba s tým zmieriť. Dnes? Mnohí si možno pamätajú pohoršenie nad názormi niektorých učiteľov počas covidovej pandémie, aby sa zmeškané vyučovanie doháňalo v soboty. V žiadnom prípade!
Prvomájové pochody
Oslava pracujúcich a povinné pochodovanie pred tribúnami, na ktorých stáli stranícki papaláši, mnohí neznášali, akcia však bola spojená so spoločenskými zábavami po nej – guláše, opekačky a hry pre deti. Všetko vonku v prírode, naživo, žiadne online hry v mobiloch, samozrejme. Mnohí na to radi spomínajú.
Pionierske oddiely
Povinné organizovanie mládeže, ktoré nariaďovala vládnuca komunistická strana, určite nevyhovovalo dnešným kritériám na slobodnú voľbu, výsledkom však bola menšia pasivita a väčšia rozhľadenosť detí. Okrem športových zručností boli nútené vzdelávať sa aj v oblasti kultúry, histórie, boli vedené k síce povinnej, ale predsa len pomoci, mladším, slabším a starým ľuďom. Pod záštitou päťcípej červenej hviezdy to však mnohí brali s nevôľou, pochopiteľne.
Zubné prehliadky
Výhodou bolo, že odpadli nejaké vyučovacie hodiny, keď sa celá trieda vybrala povinne k zubárovi, inak to bol pre deti veľký stres. Nik sa s nimi „nebabral“, keď lekár vyhodnotil, že treba plombovať či trhať, skrátka tak urobil. Žiadne konzultácie s rodičmi, psychologické postupy, ako eliminovať strach zo zubárskeho kresla. Deti často nemali na výber, dnes už, našťastie, majú.
Očkovania priamo v školách
Nik sa nepýtal na možné reakcie či škodlivé vedľajšie účinky. Prišlo nariadenie a očkovalo sa neraz priamo v triedach. Dnes je to nemysliteľné a to je dobre.
Fyzické tresty
Aj tejto nátlakovej praktike odzvonilo, čo je správne. Deti by nemali byť vystavované fyzickým trestom od žiadneho dospelého, vrátane rodiča. Časy, keď sa nejaká tá facka alebo bitie po rukách považovali za normálne či dokonca žiaduce, sú, dúfajme, že navždy preč.
Mliečne desiate
Pohár teplého mlieka a suchý rožok k tomu, to boli mliečne desiate, ktoré si školáci mohli kúpiť za korunu v školských jedálňach. Dnes sú v školách mliečne automaty i rôzne ďalšie, ponúkajúce všakovaké občerstvenie, neraz i také, ktoré by v školách nemalo čo hľadať. Povedzme si ale pravdu, ani spomínané mliečne desiate nie sú príkladom vhodnej výživy žiakov. Čo je lepšie oproti minulosti, sú však dnes školské bufety, ktoré ponúkajú žiakom ovocie, zeleninu a zdravú stravu.
Obyčajná komunikácia
Učitelia by vedeli rozprávať. Na školách, kde sú mobily povolené, je aj cez prestávky nezvyčajné ticho. Stretnúť kráčajúceho študenta, zahĺbeného do svojho mobilu, je takmer bežná vec. Rovnako ako keď si spolužiaci radšej niečo napíšu či odkážu, než by si to radšej povedali. Dnešné deti sú vplyvom technológií a sociálnych sietí ukrátené o praobyčajnú priamu komunikáciu, ktorej sa nič nevyrovná a ktorá najlepšie formuje medziľudské vzťahy.
Dochádzanie do školy pešo a samostatne
Dnes to pred školami vyzerá ako v zákulisí automobilových pretekov, najmä vo väčších mestách. Do školy deti vozievajú rodičia, čo je škoda. Chodenie pešo má nesporné výhody – okrem prechádzky na čerstvom vzduchu, ktorá prospieva telu aj mysli, sa deti učili samostatnosti, boli viac odkázané samé na seba, prípadne na spolužiakov, mali viac času sa rozprávať, či už cestou do alebo zo školy.
Čo zostalo dodnes
Branné dniKedysi to bola to príprava mládeže na možný konflikt s nepriateľom, dodnes branné dni prinášajú množstvo zábavy a deti získavajú užitočné zručnosti ako napríklad základy prvej pomoci, pochody v prírode. Deti by sa mali tiež naučiť strieľať zo vzduchovky, hádzať granátom, narábať s plynovou maskou či orientovať sa v teréne. V minulosti akurát neboli googlemapy či GPS súradnice v mobiloch, pekne podľa papierovej mapy a kompasu. A pekne po svojich, hýbať sa musel zvládnuť každý.
Kroniky
Nie sú povinné ako kedysi, ale vedú si ich viaceré triedy aj školy. Je to užitočná vec. Z drobných udalostí vznikajú veľké a nikdy neviete, zárodok akej veľkej veci sa práve udial a zapísal do kronikyí.
Predpísané ustrojenie
Aj keď sa to zdá smiešne, v niektorých, najmä odborných školách, stále trvajú na bielych tričkách na telesnú výchovu, alebo ostrihaných nechtoch, aby neprekážali pri hre na klavír alebo písaní na stroji. Čo zostalo, je aj fakt, že rovnako ako celé desaťročia, aj dnes nariadenia žiaci a študenti porušujú. Ale aký by to bol študentský život bez rebélie?
Stužková
„Navždy sa zachová v pamäti stužková….“ Čo viac dodať. Stužkové boli, sú, aj budú. Ako Elán.
Školské súťaže
Vedomostné olympiády, recitačné či športové súťaže. Pretrvali, čo je dobré. Deti sa môžu rozvíjať v tom, čo ich baví, v prípade postupu ďalej spoznávajú svet, nové miesta, nových ľudí, skrátka samé prínosy.
Koncoročné výlety
Ich symbolika je stále tá istá – odmena za prácu počas školského roka. Motivačné, príjemné, užitočné, čo deti vždy poteší. Školské výlety prežívajú dodnes, a tak to má byť.
Rodičovské schôdzky
Sú povinné, aj napriek moderným komunikačným technológiám sú veci, ktoré treba prebrať medzi rodičmi a učiteľmi osobne – od prospechu a prístupu žiakov až po spomínané školské večierky či výlety.
Výzdoba okien
Už sa síce nevešajú československé ani sovietske vlajky ani holubice mieru, deti si zdobia triedy a okná počas Vianoc, Veľkej noci i iných období.
Školské kluby
Kedysi sa to volalo družina, kde deti zostávali po vyučovaní s vychovávateľkami, aby sa pod ich dozorom pohrali a pripravili na vyučovanie na ďalší deň. Dnes sú školské kluby veľmi obľúbené, rodičia, ktorí nechcú nechať deti samé doma, ich vďačne využívajú a po svojej práci z nich deti vyzdvihujú.
Lyžiarske a plavecké výcviky
Ak vieš lyžovať a plávať, máš čo robiť v zime i v lete. Jednoduché konštatovanie, aktuálne v každej dobe.
