Janka Barillová priznáva, že mobil je pre ňu na hodinách často neoceniteľnou pomôckou.
Foto: archív J. BarillovejAké sú vaše osobné skúsenosti s mobilmi počas vyučovania?
Určite každá učiteľka má na katedre mobil, deti majú pri sebe mobily. Tomu sa zabrániť nedá. Je však dôležité, ako s nimi zaobchádzať. Keď som pred dvadsiatimištyrmi rokmi nastúpila ako učiteľka na prvom stupni základnej školy v Hrabušiaciach, mobily sa dostávali do predaja a ešte sa našlo mnoho ľudí z radov rodičov, učiteľov, žiakov, ktorí nemali doma žiaden. Postupne sa mobil stal ľahko dostupným tovarom, dnes ho už má každý, vrátane detí.
Aké pravidlá používania mobilov má vaša škola?
Naša základná škola v Hrabušiciach, ako asi každá na Slovensku, má školský poriadok, v ktorom sú jasne stanovené pravidlá používania mobilu. U nás sa nepovoľuje používať mobilný telefón na vyučovaní ani počas všetkých prestávok. Mobilný telefón musí byť vypnutý a v taške. V prípade porušenia tohto zákazu žiak je povinný mobilný telefón odovzdať vyučujúcemu alebo riaditeľke školy a tí ho odovzdajú zákonnému zástupcovi žiaka. Takto to funguje spoľahlivo a žiaci sa to snažia rešpektovať. Samozrejme, stáva sa, že to porušia a vtedy skutočne učiteľ mobil vezme a odovzdá do rúk rodičovi žiaka.
Ako je to konkrétne vo vašej triede?
V tomto školskom roku som učiteľkou v treťom ročníku. Moji žiaci nemajú pri sebe mobil, ba ani v taškách. Ak sa náhodou potrebujú spojiť so svojim rodičom, napríklad kvôli ZUŠ, alebo odvoze zo školy, či z iných dôvodov, na ruke majú inteligentné hodinky, s ktorými môžu rodičovi zavolať. Zdá sa mi to ako správna cesta. Ja ako učiteľka som s tým spokojná.
Nie sú ale smart hodinky len náhradou mobilov, v malom? Aj tam sa dá celkom slušne zabaviť „ťukaním“ – od nastavovania pozadí, hudby, dokonca aj online hry sa na nich dajú hrať.
Smart hodinky podľa mňa nie sú náhrada mobilu, hoci sa dá na nich hrať, fotiť, púšťať hudba. Moji žiaci ich majú výlučne na spojenie s rodičom, dodržiavajú pravidlá.
Súhlasíte s avizovaným zákazom mobilov v školách na 1. stupni a ich obmedzením na druhom?
Súhlasím, keďže to takto praktizujem a osvedčilo sa mi to. Žiaci na prvom stupni nepotrebujú mať v škole mobily. Inteligentné hodinky na spojenie s rodičom v prípade potreby sa mi pozdávajú ako dobrý nápad. Chápem, niektorí žiaci si takéto hodinky nemôžu z finančných dôvodov dovoliť. V tomto prípade, tak ako v minulosti my, mali by deti fungovať bez mobilov. Doma sa dôsledne dohodnúť s rodičmi o organizácii dňa.
Na druhom stupni, tak ako to máme uvedené v školskom poriadku, žiaci môžu mať mobily v taške, nesmú ich však používať ani počas vyučovania, ani počas prestávok z viacerých dôvodov (kyberšikana, krádež, narúšanie vzdelávacieho procesu). Plne s tým súhlasím.
Ako ste na tom vy doma so svojimi deťmi? Obmedzujete, resp. obmedzovali ste im používanie mobilov?
Mám doma dvoch synov. Keďže sú už dospelí, o obmedzovaní mobilov je tu ťažko hovoriť. Starší syn, študent TU v Košiciach vie, čo si môže a čo nemôže dovoliť počas štúdia. Mladší syn dodržiava pravidlá a počas vyučovania mobil nepoužíva. Určite takto predchádza komplikáciám počas štúdia.
Využívate sama počas vyučovania mobil?
Učiteľ by mal ísť príkladom a, samozrejme, by mal obmedziť manipuláciu s mobilom počas vyučovania. Mobil je však pre pedagóga v dnešnej dobe, keď nie sú papierové formy triednej knihy, ale internetové formy, nástrojom na vypĺňanie školskej dokumentácie – dochádzky žiakov, učiva, poznámok. Preto sa u učiteľa nedá hovoriť o obmedzovaní používania mobilu. Jednoducho je to pre neho pracovný nástroj.
Tiež je to niekedy výborná názorná pomôcka. Príklad: Potrebujem žiakom predviesť zvuk nejakého zvieraťa, či hudbu, obrázok, alebo prekladač anglických slovíčok. To všetko sa dá za pár sekúnd pomocou mobilu. Rýchle a praktické.
A čo cez prestávky?
Keďže chceme v škole predchádzať kyberšikane, nie je dovolené vyberať z tašiek mobily ani počas prestávok. Je to niekedy ťažko sledovateľné, ale dá sa to. Potvrdzuje to aj skúsenosť v našej škole, žiaci vedia, že ak ich uvidí učiteľ s mobil, môžu o neho prísť.
Ste učiteľkou už niekoľko rokov – ak by ste mali zhodnotiť – zmenili sa deti vplyvom mobilov, resp. v súvislosti s ich používaním? Myslím čo do vzájomnej komunikácie, trávenia voľného času, záľub, prehľadu, vzorov, ktoré majú v slávnych osobnostiach a podobne.
Deti sa určite zmenili. Sú šikovnejšie, rozhľadenejšie, zručnejšie v používaní informačno-komunikačných technológií. Ale zmenili sa aj v inom, chýba im praktická zručnosť pri domácich prácach, nevedia používať napríklad rýľ, pílku, iné náradie. Dievčatám chýba zručnosť vo varení, šití... Kedysi sa na školách práve na tieto zručnosti kládol dôraz, dnes to veľmi chýba. Tu prichádza rad na rodičov, ako túto úlohu zvládnu a budú príkladom svojim deťom.
Ako vnímate mobil a jeho vplyv na deti vy osobne – z pohľadu učiteľky, ktorá je s deťmi v dennom kontakte?
Mobil patrí v dnešnej dobe k predmetom denného používania. Používajú ho dospelí, seniori, juniori, deti... Ráno, dopoludnie, popoludnie, večer, niekedy ešte v posteli pozeráme, či nám neprišla od niekoho správa alebo email. Berieme to úplne normálne, ako napríklad pozeranie TV či počúvanie rádia. Môžeme to, z môjho pohľadu, prirovnať k vzniku hodiniek, ktoré boli kedysi vynálezom, ktorý ovplyvnil svet. Ľudia, ktorí dovtedy pozorovali slnko a podľa toho sa riadili, mohli odrazu nosiť na ruke, vo vrecku, na krku hodinky. Boli na nich postupne závislí a nedokázali fungovať bez nich. Teraz sú tu mobily. Kým sme ich nepoznali, riadili sme sa tými hodinkami na ruke, pozerali správy v televízii. Odkedy však môžeme mať mobil, na ňom pozeráme nielen koľko je hodín, ale máme ho ako malý osobný počítač.
Mobil je dobrý sluha, ale zlý pán. Nedovoľme, aby z ľudí, a najmä detí, spravil závislých. Je ho treba používať s rozumom, využívať jeho pozitíva a nenechať sa opantať negatívami. A čo je najviac dôležité, aby deti vedeli žiť, aby mali mnoho aktivít, lebo len tak budú psychicky a fyzicky zdravé.
Janka Barillová so svojimi žiakmi.
Foto: archív J. Barillovej
