Dieťa má aj v čase koronakríze právo na druhého rodiča.
Foto: Shutterstock.com„Synovia majú osem a desať rokov. Ja som s nimi teraz doma, mám možnosť pracovať v režime home office, firma mi to umožnila podobne ako ďalším zamestnancom. Rozhodla som sa, že otcovi deti v tejto situácii jednoducho nedám,“ priznáva Jana.
Bývalý manžel stále jazdí trikrát týždenne do zamestnania. „Bojím sa, aby si nákazu z práce nepriviezol domov. Nechcem svoje deti tejto hrozbe vystaviť,“ obhajuje sa. Bývalému partnerovi sa samozrejme konanie exmanželky nepáči, viackrát sa kontaktu s deťmi domáhal. „Našťastie nie je agresívny, nechodí nám robiť problémy pred dom, ale viem, že sa mu to nepáči a veľakrát mi volal, aby som svoje rozhodnutie zmenila. To ja ale neurobím,“ tvrdí.
Jana má síce logické obavy, jej strach možno ospravedlniť, ale faktom je, že porušuje zákon. Upozornila na to aj ochrankyňa verejných práv Mária Patakyová, podľa ktorej obava z nákazy koronavírusom nie je žiadnym dôvodom, prečo deťom uprieť druhého rodiča.
„Vyhlásený núdzový stav (len v oblasti zdravotníctva a poskytovania niektorých sociálnych služieb) a ani mimoriadna situácia nemôžu byť automaticky považované za ospravedlniteľný dôvod nerešpektovania súdnych rozhodnutí vo veciach starostlivosti a styku rodičov s maloletými deťmi, pokiaľ takéto opatrenie nebolo prijaté na to oprávneným orgánom,“ vydala ombudsmanka stanovisko.
Podobný názor zastáva aj Rada pre práva dieťaťa, ktorá sa už pred viacerými dňami ohradila voči tvrdeniu komisárky pre deti Viery Tomanovej, že počas krízy môže byť striedavá starostlivosť obmedzená. Tomanovej mal negatívne stanovisko ku kontaktu s druhým rodičom poskytnúť Úrad verejného zdravotníctva, pričom sa týkalo iba jedného konkrétneho prípadu z Trebišova, keď išlo o presun dieťaťa do bydliska druhého rodiča vzdialené tri sto kilometrov.
V súčasnosti je podľa ochrankyne práv potrebné vždy vyhodnocovať individuálne okolnosti prípadu. „Prípustným dôvodom odopretia styku či striedavej starostlivosti môže byť napríklad nariadenie zákazu vychádzania podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu alebo nariadená povinná izolácia dieťaťa alebo rodiča, a to v prípade karantény osôb prichádzajúcich zo zahraničia, v prípade, ak sa dieťa alebo rodič dostali do kontaktu s osobu, ktorej bolo diagnostikované ochorenie COVID-19 alebo ak toto ochorenie bolo diagnostikované priamo dotknutému rodičovi či dieťaťu a podobne."
Rovnako podľa stanoviska ombudsmanky možno zvážiť odopretie styku v prípade, ak rodič či dieťa vykazuje známky ochorenia COVID-19, hoci im ešte nebolo diagnostikované. Ďalším dôvodom teoreticky môže byť, ak sa striedavá starostlivosť odohráva cez hranice.
Ombudsmanka síce uznáva, že odopretie styku s rodičom je nezákonné, vyzýva však rodičov, aby zvážili, ako riziko nákazy detí minimalizovať: „Apelujem na samotných rodičov a ich rodičovskú zodpovednosť, aby v súlade so všeobecným odporúčaním obmedzenia vzájomného kontaktu osôb, ak je to možné po vzájomnej dohode, zvážili dočasné nahradenie prípadného osobného styku s maloletým dieťaťom (obzvlášť v prípade, ak žijú v spoločnej domácnosti so staršími osobami či osobami so zdravotnými problémami alebo inými rizikovými skupinami, prípadne ak je styk či striedavá starostlivosť realizovaná na väčšie vzdialenosti alebo ak samotné maloleté dieťa trpí dlhodobými zdravotnými komplikáciami) inými formami kontaktu.“ Tými môžu byť telefonické hovory alebo kontakt cez Skype a podobne.
Rovnako je dobré zvážiť, či dočasne neupraviť podmienky styku, napríklad namiesto jedného týždňa si deti striedať po dvoch či ešte po dlhšom čase. „A to všetko v záujme zachovania zdravia detí a ich rodinných príslušníkov. Pri realizácií styku rodiča s maloletým dieťaťom či striedavej starostlivosti, obzvlášť pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa, musia byť tiež rešpektované všetky preventívne hygienické a iné opatrenia,“ dodáva Mária Patakyová.
