Mária Terézia.
Foto: archívPovinnú školskú dochádzku zaviedol syn Márie Terézie Jozef II. v roku 1788 a vzťahovala sa na deti od šesť do 12 rokov. Uhorský snem ju uzákonil až v roku 1868. V roku 2008 nahradila deväťročnú dochádzku desaťročná. Vychádza tak, že po dokončení základnej školy by mal žiak navštevovať ešte rok strednú školu.
„Podľa dostupných štatistík je najvyšší podiel žiakov, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku skôr ako v prvom ročníku strednej, respektíve neukončili vzdelávací program základnej školy, v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji,“ uviedol tlačový odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Dopĺňa, že pre žiakov, ktorí neprešli úspešne základnou školou, sú určené vzdelávacie programy nižšieho stredného a odborného vzdelávania nazývané aj učebné odbory – F.
Psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Bibiana Filípková povedala, že povinnú školskú dochádzku už nie je potrebné rozširovať smerom nahor, lepšie by bolo zamerať sa na vzdelávanie predškolákov.
Prípadné rozšírenie povinnej dochádzky nahor nepovažuje psychologička za najlepší nápad. Zmysel by to podľa nej mohlo mať vtedy, ak by sa ukončila výučným listom. Vďaka tomu by sa mohol znížiť počet ťažko zamestnateľných ľudí so základným vzdelaním. Lepšie by podľa nej bolo investovať čas a prostriedky do skoršej a kvalitnejšej predškolskej prípravy. Najstaršia škôlka na Slovensku vznikla v Banskej Bystrici v roku 1829 ako detská opatrovňa.
Na Slovensku je možné vzdelávať dieťa aj v doma, až kým nenastúpi na druhý stupeň základnej školy. Filípková hovorí, že štúdium doma má svoje výhody aj nevýhody rovnako ako vzdelávanie v škole. „Deti sa v školskom prostredí učia akceptácii druhých spolužiakov, dodržiavaniu určitých noriem. Rovnako sa učia vzájomnej komunikácii počas prestávok, keď nie je prítomný učiteľ,“ približuje psychologička. Dodáva však, že rodič má pri domácej výučbe možnosť stráviť viac času s dieťaťom. Vyučovanie je prispôsobené potrebám dieťaťa a môže byť pre rodičov finančne menej náročné.
Vyučovanie v škole môže mať na žiaka aj negatívny vplyv, ak nezapadne do kolektívu alebo ak je z neho vylúčený alebo ho šikanujú. „Každá záťažová situácia síce môže byť pre dieťa výzvou posunúť sa vpred, ale len v prípade, ak je svojím okolím (učitelia, rodičia) podporované a motivované,“ vysvetľuje Filípková. Dodáva, že v extrémnych prípadoch sa môžu u dieťaťa objaviť bolesti hlavy, brucha či problémy so spánkom až sebapoškodzovanie. Vtedy je podľa odborníčky nutné vyhľadať odbornú pomoc.
