Čo to tam rozvoniava?
Foto: ahojmama.sk/Patricia PoprockáJe známe, že spoločné stolovanie utužuje vzťahy. Rodinné i pracovné. Napokon, mnohé významné politické či obchodné dohody sa zrodili práve pri dobrom obede, pekne naservírovanom. Príjemné prostredie príjemne naladí, a platiť to má i v domácnostiach. Symbolom rodinnej pohody je okrem iného práve aj polievková misa, z ktorej rozvoniava pariaca sa polievka.
„Vždy, keď prídeme k mojim rodičom na nedeľný obed, čaká nás polievka v porcelánovej mise. Krásne číra, scedená, všetko ostatné je mimo misu. Robievala to tak moja babka a mama to po nej prebrala. Varenie nedeľnej polievky je u nás odjakživa celá veda. Otec ju zapína ráno o šiestej, aby bola na obed uvarená a stráži hrniec, aby do polievky nik nešprtal. Keď je hotová, zoberie sa sitko, naberačka, tiež iná než vo všedné dni. Polievka sa scedí, na jeden tanier sa z hrnca vyberie mäso, na druhý zelenina, na treťom sú slíže...,“ opisuje Bratislavčanka Dorota rodinný rituál. Priznáva, že ona sama vo svojej domácnosti ho už nedodržiava, hoci na rozdiel od mamy má aj umývačku riadu.
Urobiť si radosť
Servírovanie jedla do pekného porcelánu a z polievkovej misy namiesto z hrnca je z pohľadu mnohých dnešných uponáhľaných rodičov práca navyše, zbytočné zdržiavanie. Má však zmysel. Človeka i celkovo rodinu spomalí, upokojí. Navodí atmosféru, ktorá prinúti jej členov sústrediť pozornosť na prítomný okamih, venovať sa jedlu a ľuďom pri stole. Nie nadarmo sa vraví, že babičkina polievka stmeľuje celú rodinu. Rodina pokope za jedným stolom bola vždy čímsi cenným a akýmsi malým sviatkom by mala byť dodnes.U pani Viery zo Starej Turej to platí takmer doslova. Vyrastala na myjavských kopaniciach, dnes je už starou mamou, a vždy, keď prídu deti alebo vnúčatá, urobí z toho slávnosť aj za jedálenským stolom. „Polievková misa bola vždy súčasťou našej obedovej súpravy, používala sa väčšinou v nedeľu, keď sa zišla pri obede celá rodina. Ja ju teraz vyťahujem, keď máme návštevu alebo nejakú oslavu. Vtedy dávam k tomu aj pekné taniere. Páči sa mi, keď je to iné ako vo všedný deň, treba takto urobiť radosť sebe a aj blízkym. A deti sa tešia,“ hovorí.
Z misy sa servírovalo stáročia
Servírovacia polievková misa bola podľa etnologičky Kataríny Nádaskej neodmysliteľnou súčasťou stolovania celé stáročia. Sprvu iba u šľachty, neskôr sa to rozšírilo na všetky vrstvy (s výnimkou úplne najchudobnejších bezzemkov). „Stolovanie malo svoju úroveň, jedávalo sa spolu, aspoň večere. Stôl bol posvätný, vyťahovali sa misy, pekné obrusy, sviečky...,“ vysvetľuje.Pokračovanie v tejto tradícii nie je podľa Kataríny Nádaskej prežitok, ale naopak, súčasť kultúrneho stolovania, ktoré by malo byť bežné aj v dnešnej rýchlej dobe. „Dnes najmä mladšia generácia je zvyknutá na fast foodové stravovanie. Rozumiem tomu, ale myslím, že je dobré oživovať dobré zvyky našich predkov. Najmä deti by sa mali učiť spoločnému stolovaniu, vnímať príjemnú atmosféru, pekne prestretý stôl, jedálenský servis... A kde inde než doma u rodičov? Aspoň raz do týždňa, ak sa nedá každý večer,“ vraví etnologička.
Ako si obľúbiť polievku
V rodine Martinčanky Petry zohrala stará vyzdobená polievková misa nanajvýš praktickú úlohu. „Bola skvelým prostriedkom, aby si deti obľúbili polievku,“ delí sa o skúsenosť. „Po kamarátkinej starej mame sme zdedili krásnu kvetinovú misu a pravdupovediac nevedeli, čo s ňou. Aby na ňu len tak nesadal prach, raz sme si ňou ozvláštnili obed, dali do nej polievku. Deťom sa to hrozne zapáčilo a odvtedy si samé pýtajú, aby som navarila polievku, ale z misy, samozrejme.“ANKETA:
