Dajte nám vnúčikov, tiež ich dobre vychováme, hovoria slovenské babičky.
Foto: Shutterstock.comDnešné deti sú príliš chránené pred povinnosťami
Mária Halcinová, 62 rokov, KošiceDnešné matky? Sú modernejšie a nemajú čas. Ani sa im vlastne nečudujem, pretože v práci sú na nich veľké nároky, no a zasa musia pracovať, ak chcú splácať hypotéky a podobne. Dbajú na zdravú stravu detí, no aj tak musia riešiť rôzne zdravotné problémy. My sme za našich čias napríklad o alergii ani netušili, a dnes je to samá alergia, intolerancia... No z veľkej časti je to zrejme aj chémiou v potravinách. Čo sa mi ešte zdá vypuklejšie než v minulosti, je prílišná ochrana detí pred povinnosťami. Ja ako dieťa som hocikedy domov zo školy ani poriadne nestihla dôjsť, len som nechala u kamarátky tašku a už som musela utekať pomáhať rodičom na pole. Svojich synov som už od toho trocha chránila, nenútila som ich toľko pomáhať mi, no vypomstilo sa mi to, lebo starší napríklad dodnes nerozozná zeleninu od buriny. Zelené ako zelené. Ale dnešné deti sa mi zdá, že nepomáhajú už ani toľko, čo moje deti. „Nerob nič, hraj sa, uč sa. Asi tak.“
Radiť im je ťažko. Asi to, aby dali deti babkám. Nevadí, že my si tie naše vnúčatá trocha rozmaznáme, s výchovou by sme pomohli. Máme čas venovať sa im, ukázať im, ako sa kedysi žilo. Viac družne, spoločensky.
Rodičia chcú svoje deti kontrolovať
Mária Schellingová, 69 rokov, Dolný KubínKedysi nebola technika ako teraz, deti sa hrali viac vonku. Stavali si bunkre, ani sme o nich nevedeli. Dnes sa o nich rodičia boja, potrebujú ich kontrolovať, tak im dávajú mobily, tablety. Deti nad tým trávia veľa času, potom sú nervózne, podráždené... Myslím si, že my sme našim deťom viac dôverovali ako dnešní rodičia tým svojim, aj keď samozrejme aj doba sa zmenila. Určite si ale myslím, že by mali rodičia deťom obmedzovať dobu strávenú nad počítačom či mobilom, či už ide o hry alebo sociálne siete. A mohli by ich viac zapájať do domácich prác, kedysi sme predsa normálne vysávali, vynášali smeti, poriadili... Dnes veľa detí nerobí nič z toho. No a ešte by podľa mňa bolo dobré, keby rodičia svojim deťom viac čítali. Aby si deti zvykli na knihu, a potom samé viac čítali, keď budú chodiť do školy.
Mária Poprocká radí mamám, aby viac než mysleli na dobro svojich detí než na reklamné produkty.
Foto: archív Márie PoprockejMamičky, vráťte sa k zdravému rozumu!
Mária Poprocká, 69 rokov, LevočaVeľa matiek, najmä tých s nižším vzdelaním, sa až príliš snaží využívať všetky výdobytky, ktoré im trh ponúka. Mám na mysli vplyv rôznych reklám, najmä na umelú výživu či kozmetiku. Mnohé ale pritom vôbec nedbajú na odporúčania, nech svoje bábätko dojčia, alebo nech pre tak maličké deti nepoužívajú kozmetiku. Robia si po svojom, ako keby ani nebrali ohľad na to, že tým môžu v niektorých prípadoch dieťaťu skôr uškodiť. Ako pediatrička so 40-ročnou praxou vidím zmenu aj v tom, že je dnes vysoké percento detí, ktorých mentálne schopnosti a vedomosti nezodpovedajú veku. Vidno, že sa im rodičia málo venujú. Takže ak môžem matkám niečo odporúčať, tak nech sa vrátia k zdravému sedliackemu rozumu. Prípadne nech aspoň chvíľu vyskúšajú rešpektovať názory starších, skúsenejších. V dnešnej dobe menej býva často viac.
Viera Bachárová s vnučkami (zľava) Nikolkou, Anetkou a Aničkou.
Foto: Gabriela BachárováDnes sa výchova rozoberá, to za nás nebolo
Viera Bachárová, 67 rokov, Stará TuráAž ako „babina“ som si uvedomila, že nie vždy som asi robila všetko dobre pri výchove vlastných detí, i keď si myslím, že nakoniec z nich vyrástli dobrí a šikovní ľudia. Ja som dosť často zvyšovala na deti hlas namiesto vysvetľovania a vidím to aj teraz pri niektorých mamičkách. Buď tiež nemajú čas alebo trpezlivosť. Ešte ma mrzí, že som nemala veľa času venovať sa deťom. Bolo treba chodiť do práce, nákupy, varenie, záhrada, rodičia boli starší, takže im bolo treba pomáhať. Deti sa preto tiež museli zapájať do domácich prác a pretože nebolo ani veľa peňazí, nie vždy dostali to, čo by boli veľmi chceli.
Myslím si, že výchova detí sa až tak veľmi nerozoberala ako teraz. Deti ale asi viac rešpektovali dospelých, teraz majú viac voľnosti a určite aj iné možnosti, ako mali ich rodičia. Každá doba je trochu iná, ale mamičky každej generácie vždy vedeli, čo je pre ich deti najlepšie, ako dosiahnuť v rámci možností, aby boli zdravé, šťastné a spokojné. A keď sú deti a vnúčatká zdravé, šťastné a spokojné, sú šťastní aj starí rodičia. Najdôležitejšie asi je, aby deti cítili, že ich rodičia majú radi a môžu sa na nich vždy vo všetkom spoľahnúť.
Veľmi ma irituje, že deti vyrastajú s televízorom
Vlasta Malková, 58 rokov, MyjavaDnešné ráno ma opäť utvrdilo v tom, že ma to neskutočne irituje. Pri svojich dvoch vnúčatách som nadobudla pocit, že sa rodia už s ovládačom televízora v ruke a s naštudovaným návodom na obsluhu. Od pol šiestej ráno fičia u nás (alebo u nich doma) rozprávky a nech sa deje čokoľvek, televízor je v pozadí celý deň. A keby ho náhodou zabudli zapnúť vnúčatá, čo sa nestáva, tak manžel isto nezabudne. Nech robíme čokoľvek, vždy v spoločnosti niekoho tretieho. A tak sa môj 5-ročný vnúčik oblieka s očami prilepenými na obrazovke (samozrejme všetko naopak) a trvá to večnosť.
Ročná vnučka vstáva ráno o pol šiestej a s ovládačom v ruke sa dožaduje rozprávky. Samozrejme jej ju pustíme, netrúfneme si odmietnuť, veď chudáci susedia by sa určite radi vyspali aspoň cez víkend. Ani nevníma, že sa jej prihováram. A potom sa čudujeme, že máme roztržité deti. Rozmýšľam, čo keby sa nám „náhodou“ televízor pokazil...
Teraz vážne. Trápi ma to. Veľmi. Začalo to vlnou detských samovrážd. Desať-, dvanásť-, štrnásťročné deti... Kde sme urobili chybu... Prečo tie deti neustáli tlak okolia? Prečo prestali mať radi sami seba? Lepšie to v budúcnosti nebude, môžem svoje vnúčatá na to pripraviť? Zdravé sebavedomie, pocit jedinečnosti, právo na omyl... Bude to stačiť? Vychovávame všetci, rodičia, starí rodičia, radíme sa s psychológmi, máme k dispozícii detské linky dôvery, a predsa tak často zlyhávame... Napadlo ma: nepočula som, že by samovraždu spáchalo autistické dieťa.
Možno by neškodilo, keby sme menej vychovávali a stali sa pozorovateľmi. A tiež dovolili deťom, aby sa aj ony stali pozorovateľmi vonkajšieho aj svojho vnútorného sveta. Nerozptyľovali ich zbytočnosťami, nezaťažovali kvantom vecí, pripomienok, požiadaviek. Robili veci jednoduchšie, komunikovali priamočiaro. Nech to, čo k životu potrebujú, hľadajú v prvom rade samy v sebe. A keď sa to podarí získať i zvonku, brali to ako bonus, dar, príspevok. Sebaláska nemá s egoizmom nič spoločné. Ale to už nie je len o deťoch...
Do výchovy je lepšie nemiešať sa
Marta Žabková, 61 rokov, MyjavaPodľa môjho názoru starí rodičia často majú pripomienky k výchove vnúčat. Nie je však správne miešať sa do výchovy, najmä nie pred rodičmi. Deti sa pred starými rodičmi a inými ľuďmi radi predvádzajú. Chovajú sa úplne inak, ako keď sú s rodičmi samé. Prišla som na to, že ťažko vychovávať deti tak, ako pred tridsiatimi rokmi. Ale nie je správne, ak rodičia namiesto spoločných aktivít s deťmi trávia čas pri televízii a každý pri inom počítači alebo mobile.
ANKETA:
