Spoločné stolovanie znamená spoločnú zábavu.
Foto: Shutterstock.comAsi viete, ako večerajú v Taliansku či Francúzsku. Je to obrad, ku ktorému sa často zíde celá širšia rodina. Jedlo pozostáva z viacerých chodov, všetci sa bavia, zhovárajú. Celá táto zábava trvá aj dve hodiny. Majú snáď menej povinností ako my, že si môžu dovoliť takéto príjemné zakončenie dňa? To asi nie, zjavne si však nastavili inak priority. Dokážete si predstaviť, že by to takto vyzeralo aj u vás? Že by ste aj vo všedný deň pozvali sestru, brata, rodičov, kamarátku a od šiestej do ôsmej sa zabávali pri stole?
U nás to zväčša vyzerá podobne ako v susednom Česku, kde sa podľa jedného výskumu dve z piatich rodín ani raz počas pracovného týždňa nezídu pri spoločnej večeri. Lepšie je to cez víkend, takmer 80 percent českých rodín spolu obeduje. Smutné výsledky vyšli pri raňajkách, iba 37 percent domácností si ich dopraje v spoločnom duchu.
Pomerne typický je tento obrázok: Žena v zhone pripraví niečo na stôl, deti večeru rýchlo zjedia a idú si za svojimi vecami, otec ešte možno ani nie je doma a mama sa naje neskôr, keď si na to nájde trochu času. Kult jedla v našich zemepisných šírkach nepestujeme, cieľom je čo najrýchlejšie sa najesť, v niektorých rodinách ešte dokonca prevláda zvyk z minulosti, že pri jedle sa nerozpráva.
A pritom by sa spoločné jedlo mohlo stať príjemným stredobodom dňa, ktorý naučí členov rodiny lepšie medzi sebou komunikovať, naladiť sa jeden na druhého, počúvať či vyjadrovať svoje pocity. Prosto byť spolu a tešiť sa z toho. Spoločné stolovanie je jedinečná príležitosť zastaviť sa, vnímať druhého a zaujímať sa o to, ako sa mu darí.
„U nás doma je to tragické. Mám dvoch synov vo veku deväť a jedenásť rokov, ktorí chcú jesť pred televízorom alebo monitorom počítača podobne ako ich otec. Pokusy dostať všetkých k stolu končili pravidelne hádkami. Vraj je jedno, kde sa najedia, tak o čo mi ide. A keď som ich už k stolu nahnala, vyčítali si, že jeden má väčší kus mäsa, druhému to nechutí, manžel si pozeral mobil alebo sme sa na niečom chytili. Už som to vzdala. Asi som urobila chybu hneď na začiatku, že som na spoločnom stolovaní netrvala,“ je ľúto Terézii.
Primäť k spoločnému jedlu je náročné hlavne menšie deti, ktoré prirodzene stále niekam odbiehajú, raz potrebujú cikať, potom sa ísť pomaznať s plyšiakom, preskúmať muchu na stene… A nakoniec si dajú trikrát do ústočiek, odsunú od seba tanier a vyhlásia, že už majú dosť. Je to stres, ale nevzdávajte sa a učte deti, že rodina má jesť spolu. Okrem zlepšenia vzájomných vzťahov je to aj prevencia neskorších porúch príjmu potravy a nesprávnych stravovacích návykov. Začnite už spoločným varením jedla, prípravou stola, to všetkých príjemne naladí a jedenie potom bude len čerešnička na torte. Tak dobrú spoločnú chuť!
Spory nad tanier nepatria
Spoločné jedenie môže podobne ako všetky spoločné aktivity viesť k rodinným sporom, a to hlavne v prípade, ak sú už vzájomné vzťahy napäté. Dajte si ale pravidlo, že nad tanierom sa hádať nebudete.
Spoločné jedenie môže podobne ako všetky spoločné aktivity viesť k rodinným sporom, a to hlavne v prípade, ak sú už vzájomné vzťahy napäté. Dajte si ale pravidlo, že nad tanierom sa hádať nebudete.
11 pravidiel slušného stolovania. Ovládate ich?
Lektor etikety a bývalý hovorca prezidenta Václava Havla Ladislav Špaček ich v knihe Velká kniha etikety predstavil takto:
1. Pri stole majú čestné miesto starí rodičia, ktorí sedia vždy chrbtom k stene a pohľadom do priestoru alebo do okien.
2. Rodičia sedia pri dverách, aby to hostiteľka mala blízko do kuchyne.
3. Ďalšia možnosť pre rodičov je sedieť oproti sebe a po pravej ruke mať prarodičov.
4. Deti sedia na kraji stolu.
5. Stolovanie otvára hostiteľka.
6. Od stola sa má odbiehať čo najmenej a nikto nemôže vstať, ak hostiteľka ešte sedí.
7. Opierať si lakte o stôl je zakázané.
8. Dôležité pravidlo: nepribližujte ústa k vidličke, ale vidličku k ústam.
9. Na stoličke sa nerozvaľuje, sedí sa rovne, dievčatá a ženy v prvej tretine stoličky.
10. Počas jedla sa ústa utierajú obrúskom.
11. Súčasťou etikety je jedlo vždy pochváliť.
Lektor etikety a bývalý hovorca prezidenta Václava Havla Ladislav Špaček ich v knihe Velká kniha etikety predstavil takto:
1. Pri stole majú čestné miesto starí rodičia, ktorí sedia vždy chrbtom k stene a pohľadom do priestoru alebo do okien.
2. Rodičia sedia pri dverách, aby to hostiteľka mala blízko do kuchyne.
3. Ďalšia možnosť pre rodičov je sedieť oproti sebe a po pravej ruke mať prarodičov.
4. Deti sedia na kraji stolu.
5. Stolovanie otvára hostiteľka.
6. Od stola sa má odbiehať čo najmenej a nikto nemôže vstať, ak hostiteľka ešte sedí.
7. Opierať si lakte o stôl je zakázané.
8. Dôležité pravidlo: nepribližujte ústa k vidličke, ale vidličku k ústam.
9. Na stoličke sa nerozvaľuje, sedí sa rovne, dievčatá a ženy v prvej tretine stoličky.
10. Počas jedla sa ústa utierajú obrúskom.
11. Súčasťou etikety je jedlo vždy pochváliť.
ANKETA:
