Jana Karľová vhadzuje žiakom úlohy do poštových schránok.
Foto: archív Jany KráľovejJana Karľová, ktorá už 32 rokov vzdeláva deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov s mentálnym postihnutím, má tento rok v triede štyroch deviatakov z rómskej osady Podskalka pri Humennom. Ich rodičia nemajú prístup k internetu, a tak im pani učiteľka vozí úlohy zo Sniny. Avšak nielen im. Zadania hádže do poštových schránok aj deťom zo Sniny. Robí to, hoci by nemusela.
„Po zatvorení škôl sme ešte nevedeli, na aký dlhý čas to bude. Až keď sa v médiách začali šíriť správy a opatrenia, pochopili sme, že je to nadlho. Sociálne siete pridávali rôzne vzdelávacie portály a aplikácie na online výučbu, a ja som začala premýšľať, čo so vzdelávaním našich detí. Ako realizovať učenie s deťmi, ktoré doma nemajú ani mobilný telefón, ani počítač či pripojenie na internet. A tak ma napadla taká jednoduchá vec – poštová schránka,“ hovorí Jana Karľová.
Obetavá učiteľka pôsobí už päť rokov aj v sninskom občianskom združení Gaštanový koník, ktoré svojimi projektovými aktivitami pomáha ľuďom so zdravotným znevýhodnením, a zároveň ju rodičia poznajú aj ako poslankyňu mestského zastupiteľstva. „Sami ma oslovili, že nemajú kontakt s učiteľkou, tak som začala úlohy pripravovať aj ich deťom. Dnes je situácia v Snine vyriešená vzorovo, každý učiteľ je v spojení so svojím žiakom. No deti neprestali riešiť ani moje zadania,“ vraví s tým, že pripravuje úlohy pre deti od materskej školy až po deviaty ročník základnej školy. Zadania im odovzdáva vždy v pondelok, vypracované úlohy deti zo Sniny hádžu do jej poštovej schránky.
Jana Karľová pôsobí v miestnej komunite, pracuje pre neziskovú organizáciu Gaštanový koník.
Foto: archív Jany KarľovejV rómskej osade to zasa funguje tak, že vypracované úlohy vyzbiera a odovzdá jeden žiak. Ten zároveň i preberie nové úlohy a poroznáša ich spolužiakom. „Je to kvôli opatreniam. Zo začiatku som ale chodila až do osady k deťom," vraví Jana Karľová.
Pre deti z Humenného predstavuje Jana Karľová jediný kontakt so školou. Niektorí rodičia jej aktivitu veľmi oceňujú a sami hľadajú riešenia, ako vzdelávanie svojich potomkov zabezpečiť, iní žiaľ nespolupracujú vôbec. To však neznamená, že deťom netreba pomáhať a nechať ich napospas nevyhovujúcim podmienkam.
„Možno sa teraz moje vyjadrenie bude niekomu zdať príliš tvrdé, ale vieme, že z mojich žiakov právnici, lekári ani inžinieri nebudú. Ale aj vymenované profesie potrebujú dobrých pestovateľov zeleniny, upratovačky či ošetrovateľov zvierat. Hlavné, na čo dbám počas vzdelávania, je, aby z mojich žiakov boli dobrí ľudia. Aby vedeli vypestovať zemiaky, posadiť kvety, navariť polievku, prišiť gombík, postarať sa o deti, nájsť si prácu. Aby vedeli chlieb nielen jesť, ale ho aj piecť,“ vraví Jana Karľová. Jej výukové metódy pritom rozhodne znesú kritéria moderného vyučovania.
„Využívam projektové a zážitkové vyučovanie, občas učím aj v kroji. Nerobí mi problém doviezť do školy koňa, pozvať na vyučovanie 90-ročné babky s krosnami či ukrajinskú národnú maliarku. Deťom sa snažím ukázať, že vzdelanie je to najpodstatnejšie, čo človeka dovedie k dobrej práci a šťastnému životu,“ je presvedčená Jana Karľová.
Vďačná za pomoc
Súčasná nevšedná aktivita Jany Karľovej vyvolala vlnu záujmu a pomoci. „Študenti vysokých škôl mi posielajú svoje vytvorené zadania pre žiakov, ozvali sa jednotlivci a firmy s ponukou pomoci tlače materiálov, dokonca mi jeden pán poslal tlačiareň. Všetkým veľmi pekne ďakujem. Je to pre mňa veľká pomoc,“ je vďačná a ako dodáva, kto je ochotný podobným spôsobom podporiť ďalších učiteľov-poštárov, môže napísať do facebookovej skupiny Škola cez poštovú schránku.Jane Karľovej leží osud detí zo znevýhodneného prostredia veľmi na srdci a premýšľa, ako by sa dalo ich vzdelávanie počas dnešnej krízy zlepšiť. Riešenie vidí napríklad v učení sa prostredníctvom najdostupnejšieho média – televízie. „Určite by pomohlo vysielanie v jazyku národnostných menšín, vysielanie zamerané na aktivity pre deti s poruchami učenia, umožniť rodičom, aby mali prístup a čas na prácu s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením doma,“ vymenúva pedagogička. Učiteľom by zasa pomohlo, ak by mali technickú pomoc pri výrobe tlačených vzdelávacích materiálov. „Osobne poznám rodiny, kde sa päť detí strieda na jednom počítači, alebo situáciu, kde dvaja učitelia zdieľajú jeden notebook,“ dodáva na záver.
Škola v poštovej schránke
Jana Karľová založila na Facebooku skupinu Škola cez poštovú schránku. Pridalo sa k nej už viac ako tristo učiteľov, z ktorých viacerí uskutočňujú vzdelávanie podobnou formou ako ona. „V skupine hľadáme riešenia, posúvame si navzájom rôzne zadania a pracovné listy, zdieľame dobré nápady či navrhujeme riešenia,“ hovorí.
Jana Karľová založila na Facebooku skupinu Škola cez poštovú schránku. Pridalo sa k nej už viac ako tristo učiteľov, z ktorých viacerí uskutočňujú vzdelávanie podobnou formou ako ona. „V skupine hľadáme riešenia, posúvame si navzájom rôzne zadania a pracovné listy, zdieľame dobré nápady či navrhujeme riešenia,“ hovorí.
