Dojčenie deti upokojuje, chráni pred chorobami aj nadváhou.
Foto: SITA, Jakub KlimoNa štúdiu upozornilo občianske združenie Mamila na svojom webe. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v nej skúmala vplyv dojčenia na výskyt obezity u šesťročných až deväťročných detí v 16 európskych krajinách, k dispozícii mala zdravotné záznamy 30-tisíc detí z rokov 2015 až 2017.
Z nich vyplynulo, že 30 percent detí, ktoré neboli dojčené alebo boli dojčené kratšie ako pol roka, trpelo obezitou. Z nedojčených detí malo nadváhu 16,8 percenta, z dojčených kratšie ako šesť mesiacov 13,2 percenta. Z detí dojčených pol roka alebo viac malo nadváhu 9,3 percenta.
„Po očistení dát o demografické faktory mali nedojčené deti o 22 percent vyššie riziko obezity v porovnaní s deťmi, ktoré sa dojčili šesť mesiacov alebo dlhšie,“ uvádza sa v štúdii.
Deti dojčené kratšie ako šesť mesiacov mali riziko obezity vyššie o 12 percent oproti deťom dojčených pol roka.
„Ochranný účinok výlučného dojčenia, čiže nepodávania žiadneho umelého mlieka, vody ani jedla do ukončeného šiesteho mesiaca bol ešte vyšší a súvisel so znížením rizika obezity až o 25 percent,“ pripomína Mamila.
Mamičkám, ktoré svoje zdravé deti výlučne dojčia, odborníčky odkazujú, že sa vôbec nemusia trápiť, či náhodou nemajú nadváhu. „Pokiaľ zdravé dojčené deti pijú výlučne materské mlieko z prsníka, ich priberanie je vždy v poriadku. Nie je dôvod hovoriť o tom, že priberajú nadmerne. Dojčenie nijako neobmedzujte. Dojčenie je podľa štúdií práve tou najlepšou formou prevencie obezity v neskoršom veku,“ vysvetľuje združenie laktačných poradkýň.
Nedojčené deti majú viac inzulínu
Autori štúdie, ktorú predstavili na Európskom kongrese obezitológie v Glasgowe a publikovali v časopise Obesity Facts, vysvetľujú, že dojčenie chráni deti pred obezitou z viacerých hľadísk. „Výlučné dojčenie zabraňuje priskorému zavedeniu príkrmov, ktoré môže spôsobiť prirýchle priberanie. Materské mlieko obsahuje hormóny a iné látky, ktoré regulujú, aké množstvá mlieka dieťa vypije. Existujú tiež údaje, že bábätká kŕmené umelou výživou majú vyššiu hladinu inzulínu v krvi, čo môže podporovať ukladanie tuku,“ uvádza Mamila.Podľa ďalších štúdií dojčené deti prijímajú menej bielkovín a kalórií celkovo. Práve zvýšený príjem bielkovín a vyššia hmotnosť v ranom detstve sa spájajú s výskytom obezity v neskoršom veku.
„Dojčenie pomáha deťom priberať zdravým tempom v detstve, a tak môže zohrať významnú rolu v programovaní organizmu smerom k zníženiu rizika nadváhy alebo obezity v dospelosti“, vysvetľuje štúdia WHO.
Podpora dojčenia? Stále slabá
Hoci má dojčenie len samé pozitíva, podpora dojčenia v praxi zaostáva. Cieľom WHO je, aby do roku 2025 bola aspoň polovica detí počas prvých šiestich mesiacoch výlučne dojčená v prvých šiestich mesiacoch. Zatiaľ však ich počet narastá len veľmi pomaly. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by mohli pomôcť národné programy na podporu dojčenia v jednotlivých štátoch.Ten je však často len formálny, samotný zdravotnícky personál nemá dostatok správnych informácií, do toho je tu ešte výrazná propagácia umelej výživy a nedostatočná ochrana matiek pred ňou. „WHO vyzýva štáty, aby obmedzili možnosti propagácie náhrad materského mlieka, ktorá často vedie ženy k mylnému záveru, že dojčenie nemusí byť pre ich deti to najlepšie,“ upozornil jeden z autorov štúdie, doktor João Breda.
Na absenciu praktickej pomoci a podpory dojčenia v slovenskej spoločnosti upozorňuje aj Mamila, preto spustila kampaň s názvom Vráťme dojčenie matkám. Ňou chce informovať o tom, že existujú praktické postupy a riešenia problémov s dojčením.
Celý článok Mamily o štúdii WHO, dojčení a obezite si môžete prečítať TU.
