PhDr. Miroslava Kristinová Wieckowska z občianskeho združenia Cochemská prax.sk.
Foto: archív Miroslavy Kristinovej WieckowskejČo je Cochemská prax?
Cochemská prax je systém intenzívnej koordinovanej spolupráce odborníkov, ktorí sú zainteresovaní na riešení rozvodových či rozchodových sporov vznikajúcich v súvislosti so starostlivosťou o dieťa. Ide o súd, právnych zástupcov, mediátorov, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, psychológov a v prípade potreby aj súdnych znalcov.
Ich pozície sú rovnocenné a konajú s cieľom dosiahnuť najlepšie riešenie pre dieťa, zachovať mu oboch rodičov a pomôcť rodičom minimalizovať negatívny dopad rozvodu či rozchodu na dieťa. Pomáhajú rodičom vnímať perspektívu dieťaťa a vedú ich k tomu, že obaja rodičia majú spoločnú povinnosť vyriešiť vzniknutú situáciu, pretože sú zodpovední za rozpad rodiny a zároveň obaja rodičia majú doživotnú zodpovednosť za dieťa. Cieľom je, pomôcť rodičom nájsť ich vlastné spoločné riešenie.
Na akých princípoch Cochemská prax konkrétne funguje?
Základom fungovania sú štyri princípy. Po prvé, rozhodnutie a zodpovednosť patrí do rúk rodičov. Tak, ako sú rodičia zodpovední za privedenie dieťaťa na svet, sú zodpovední aj za jeho život. Pri rodičovskom konflikte dieťa nenesie žiadnu zodpovednosť a nemusí strácať rodinné väzby preto, že rodičia sa rozvádzajú alebo rozchádzajú. Druhý princíp som už spomínala: všetky profesie sú si rovné – príspevky jednotlivých profesií k riešeniu rodičovského konfliktu sú rovnocenné. Ich postup, rovnako ako vstup do riešenia, je potrebné zosúladiť, a tým zabezpečiť prínos tej profesie, ktorá je v danom okamihu najpotrebnejšia. Je nevyhnutná ich vzájomná komunikácia, výmena informácií s rovnakým cieľom, zachovať dieťaťu oboch rodičov.
Po tretie, rešpekt, komunikácia, orientácia na budúcnosť a perspektívu dieťaťa sú základnými predpokladmi v prístupe k rodičom ako aj pri vzájomnej spolupráci odborníkov. Štvrtým princípom je koordinovaný intenzívny postup. Koordinovaný postup znamená, že do rodičovského sporu vstupuje vždy tá profesia, ktorá je v danej fáze rodičovského konfliktu prínosná. Intenzívny postup znamená, že sa koná ihneď, termíny sú stanovované v rámci dní, pretože ide o záležitosti dieťaťa a tie majú najvyššiu prioritu.
Ako možno o túto pomoc požiadať?
Požiadať o Cochemskú prax sa nedá. V prvom rade je to v rukách sudcu a na jeho presvedčení, že za svoje dieťa sú zodpovední obaja rodičia. Sudca zo svojej pozície by mal rodičom vysvetliť, že súd manželstvo rozvedie, no rodičia by nemali chcieť od súdu, aby rozhodoval o osude ich dieťaťa, pretože ani pri najlepšej snahe nerozhodne tak, aby boli spokojní obaja a aj ich dieťa.
Rodičia by sa nemali zbavovať vlastnej zodpovednosti za riešenie vzniknutej situácie a ani zodpovednosti za svoje dieťa, teda zodpovednosť by nemali presúvať na súd. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti aj po rozvode či rozchode. Ich vzájomný partnerský vzťah sa ukončí, no rodičmi ostávajú už navždy. Dôležitá je motivácia rodičov a tak trochu aj tlak na rodičov, že majú uzavrieť medzi sebou rodičovskú dohodu, ktorú od nich súd očakáva. Ak ju neuzavrú, súd bude prihliadať pri svojom rozhodovaní aj na to, kto mal či nemal snahu sa dohodnúť.
Kde všade je Cochemská prax k dispozícii, kto ju poskytuje?
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky spustilo pilotný projekt, ktorý je inšpirovaný Cochemskou praxou a do ktorého sa zapojilo osem súdov. Zatiaľ na súdoch skúšajú nový postup riešenia rozvodových a rozchodových situácii rodičov a prácu s nimi. Detaily práce sa odlišujú, ale nejaké pozitívne výsledky už majú. Podarilo sa im, že už niekoľko rodičov uzatvorilo medzi sebou dohodu, nakoľko bude trvácna, úkáže čas.
Hovorím o tom preto, lebo vyvinúť tlak na rodičov zo strany sudcu nie je ťažké, myslím si ale, že dohodu pod tlakom by rodičia uzatvárať na súde nemali, práve naopak. To, čo si pred súdom dohodnú, by si mali aj v reálnom živote vyskúšať, pretože po vydaní rozsudku sa môže ukázať, že im to nevyhovuje. A ak ešte nemajú spracované emócie z celej predrozvodovej a rozvodovej situácie a naďalej majú vzťahový a komunikačný problém, potom to môže spôsobiť opäť medzi nimi nedorozumenie až konflikt, ktorého následok dopadne aj na dieťa.
Preto som presvedčená o tom, že rodinná mediácia by mala byť pred rozvodom či rozchodom povinná a vykonávať by ju mali ľudia, ktorí na to majú aj vzdelanie a špecializáciu, teda sociálni pracovníci, psychológovia a špeciálni pedagógovia. Presne tak, ako to bolo v minulosti, keď fungovali manželské poradne, kam súd pri rozvode manželov hneď poslal, aby si tak náročnú životnú situáciu, ktorej predchádzalo mnoho nedorozumení a aj emocionálnych zranení, dokázali s pomocou odborníka spracovať, dohodnúť sa na pravidlách do budúcna, a tak sa rozviesť či rozísť dôstojne, aby ich nezvládnutie vzájomného vzťahu malo čo najmenší negatívny dopad na ich deti. Tam pracovali odborníci so vzdelaním a kvalifikáciou na prácu s rodinou a párom.
Je na rodičoch, aby sa dohodli, ako sa po rozchode postarajú o deti, hovorí odborníčka.
Foto: archív Miroslavy Kristinovej WieckovskejPrečo vzniklo občianske združenie Cochemská prax.sk?
Občianske združenie vzniklo preto, aby sme túto úžasnú myšlienku, ale aj prax šírili aj na Slovensku, pretože systém, ktorý u nás funguje, nie je nápomocný ani rodičom ani deťom. Dlhé lehoty na stanovenie pojednávania a medzi tým žiadna práca s rodičmi spôsobujú len ďaľšiu kumuláciu problémov a konfliktov medzi rozhádanými rodičmi. A toho všetkého sú deti súčasťou. Pri tých horších prípadoch mnohé deti prichádzajú o jedného rodiča.
Čo sú najväčšie výhody oproti bežnému rozhodovaniu prostredníctvom súdov?
Najväčšou výhodou oproti direktívnemu a zároveň veľmi dlhému rozhodovaniu súdov je, že rodičia svojou dohodou preukážu svoju rodičovskú zodpovednosť voči deťom a zároveň sa oni sami rozhodnú, ako to chcú, lebo oni najlepšie vedia, čo je pre nich prijateľné, výhodné ale aj pre ich dieťa či deti. Zo svojej praxe párovej poradkyne a rodinnej mediátorky môžem povedať, že rodičia, ktorí uzatvoria dohodu, dokážu spolu vychádzať dobre a vzájomne sa rešpektovať. A to je pre ich dieťa to najdôležitejšie.
Aké sú reakcie rodičov na Cochemskú prax?
Reakcie rodičov, najmä tých, ktorí vedia z vlastnej negatívnej skúsenosti, čo obnáša rozvodový proces na Slovensku, sú veľmi pozitívne. Tešia sa z toho, že aj u nás sa konečne robia aspoň prvé kroky k zmene a zároveň dúfajú, že k zmenám aj príde. Vyžaduje si to ešte veľa času a najmä to najdôležitejšie, zmenu myslenia všetkých, ktorí sú profesne do rozvodovej či rozchodovej situácie rodičov zainteresovaní. Pretože ak chceme naozaj najlepší záujem dieťaťa, potom sa za tento pojem nemôžeme ,,skrývať" a využívať ho v prospech svojej práce a víťazstva pre jedného z rodičov, ale konať tak, aby sme najlepší záujem dieťaťa aj spoločnou prácou s rodičmi a rovnakým cieľom naplnili, pretože dieťaťa má svoje práva aj povinnosti rovnako ako aj rodičia.
Mali by sme mať vždy na pamäti slová Jürgena Rudolpha, nemeckého emeritného sudcu, ktorý sa najväčšou mierou podieľal na zmene tradičného rozhodovania o deťoch a so spolupracovníkmi z iných profesií vymysleli a v roku 1992 začali aplikovať takzvanú Cochemskú prax v kraji Cochem-Zell v nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Vestfálsko, ktorá sa odvtedy šíri nielen po Nemecku, ale aj do ďalších krajín sveta: ,,Keď jeden rodič odchádza z pojednávacej miestnosti ako víťaz, vtedy jeho dieťa prehralo".
A čo potrebujú sami rodičia? Nájsť v sebe schopnosť odpustiť. Odpustenie je často spojené s rozchodom a rozchod nevyhnutne neznamená osamelosť. Odpustenie neznamená prepáčenie. Odpustením prijímame situáciu, ktorá nastala, poučujeme sa z nej a ďakujeme za ňu, pretože vďaka nej sa posúvame ďalej, sme skúsenejší a múdrejší. Odpustenie nemá žiadnu súvislosť s druhou osobou, ale len s nami, s naším vnútrom. Ak to nedokážeme, ostávame zacyklení v minulosti, ktorej nepríjemná skúsenosť ovplyvňuje náš život a aj život našich detí.
Takto pomáha Cochemská prax
Z praxe mediátorky Miroslavy Kristinovej Wieckowskej
Otec uznal, že každodenné dochádzanie by pre syna bolo náročné
„Oslovil ma otec maloletého syna. Rodičia mali pred rozvodom, ale po odsťahovaní sa matky so synom sa vzájomne dohodli, že sa budú o syna starať v týždenných intervaloch. Pred pojednávaním sa stihli pohádať a otec mal strach, že príde o syna, lebo matka po hádke určite bude trvať na osobnej starostlivosti. Matka ponuku na mediáciu prijala. Obaja sa k sebe na prekvapenie veľmi slušne a milo správali a prebrali sme všetko, čo sa rozvodu a starostlivosti o dieťa týka.
Nakoniec sme sa dostali k tomu, že otec staval dom asi osemdesiat kilometrov od miesta terajšieho bydliska. Museli sme sa tak venovať aj téme, čo by pre otca i syna znamenalo, ak by každý deň museli absolvovať túto cestu. Otec nakoniec zvážil všetky pre a proti a uznal, že by to pre syna bolo dosť náročné.
Rodičia sa napokon dohodli tak, že syn bude zverený do osobnej starostlivosti matke a dohodli si harmonogram starostlivosti o neho – počas školského roka, prázdnin a sviatkov a rovnako výšku výživného. Súčasťou dohody bolo aj to, že aj keď súd ich dohodu schváli, do presťahovania sa otca do nového domu sa budú o syna obaja starať ako doteraz – v týždňových intervaloch.“
Rodičia sa dohodli, syn prestal mať astmatické záchvaty
„Rada by som sa podelila ešte o jeden príbeh, pretože po pár rokoch som sa s týmito rodičmi stretávame na športových podujatiach klubu, ktorý začali navštevovať naše deti. Pred ôsmimi rokmi prišla za mnou pani a porozprávala o situácii, v ktorej sa s manželom ocitli. Manžel o jej návšteve vedel. Už nebývali spolu v jednej domácnosti a ich dve deti boli rozdelené. Päťročná dcéra bola u otca a trojročný syn s mamou. V tom čase syn začal trpieť astmatickými záchvatmi. Po rozhovore a návrhu na mediačné stretnutie mi pri odchode povedala, že neverí, že sa dohodnú na rozvode aj na starostlivosti o deti. Uistila som ju, že za pokus to stojí, lebo dohoda rodičov je to najlepšie, čo rodičia pri rozvode pre svoje deti môžu urobiť.
Po čase sme začali s mediáciou. Bola dosť náročná, počas stretnutí sa vyplavovali na povrch mnohé nedoriešené problémy medzi partnermi, ktorým sme museli venovať pozornosť. A k tomu hlavný dôvod rozvodu – nevera manželky. Otec trval na striedavej starostlivosti, mamička si nevedela predstaviť, že by pár dní bola bez detí. O schopnosti postarať sa o deti otcom nepochybovala, pretože vedela, že vie uvariť, oprať, nakúpiť.
Po niekoľkých spoločných náročných stretnutiach predsa k dohode medzi nimi prišlo. Dohodli sa na striedavej starostlivosti, ktorú ešte počas mediácie postupne v kratších intervaloch, vzhľadom na vek detí, začali realizovať. Dnes aplikujú starostlivosť o deti v týždenných intervaloch. A darí sa im. Keď treba prísť povzbudzovať na športovú akciu, dokážu stáť pri sebe, rozprávať sa a spoločne sa tešiť z úspechu svojich detí. A ja im držím ďalej palce. A ich syn? Prestal mať problémy s astmatickými záchvatmi. Možno k tomu pomohol šport, možno bezkonfliktný vzťah rodičov a možno oboje.“
Z praxe mediátorky Miroslavy Kristinovej Wieckowskej
Otec uznal, že každodenné dochádzanie by pre syna bolo náročné
„Oslovil ma otec maloletého syna. Rodičia mali pred rozvodom, ale po odsťahovaní sa matky so synom sa vzájomne dohodli, že sa budú o syna starať v týždenných intervaloch. Pred pojednávaním sa stihli pohádať a otec mal strach, že príde o syna, lebo matka po hádke určite bude trvať na osobnej starostlivosti. Matka ponuku na mediáciu prijala. Obaja sa k sebe na prekvapenie veľmi slušne a milo správali a prebrali sme všetko, čo sa rozvodu a starostlivosti o dieťa týka.
Nakoniec sme sa dostali k tomu, že otec staval dom asi osemdesiat kilometrov od miesta terajšieho bydliska. Museli sme sa tak venovať aj téme, čo by pre otca i syna znamenalo, ak by každý deň museli absolvovať túto cestu. Otec nakoniec zvážil všetky pre a proti a uznal, že by to pre syna bolo dosť náročné.
Rodičia sa napokon dohodli tak, že syn bude zverený do osobnej starostlivosti matke a dohodli si harmonogram starostlivosti o neho – počas školského roka, prázdnin a sviatkov a rovnako výšku výživného. Súčasťou dohody bolo aj to, že aj keď súd ich dohodu schváli, do presťahovania sa otca do nového domu sa budú o syna obaja starať ako doteraz – v týždňových intervaloch.“
Rodičia sa dohodli, syn prestal mať astmatické záchvaty
„Rada by som sa podelila ešte o jeden príbeh, pretože po pár rokoch som sa s týmito rodičmi stretávame na športových podujatiach klubu, ktorý začali navštevovať naše deti. Pred ôsmimi rokmi prišla za mnou pani a porozprávala o situácii, v ktorej sa s manželom ocitli. Manžel o jej návšteve vedel. Už nebývali spolu v jednej domácnosti a ich dve deti boli rozdelené. Päťročná dcéra bola u otca a trojročný syn s mamou. V tom čase syn začal trpieť astmatickými záchvatmi. Po rozhovore a návrhu na mediačné stretnutie mi pri odchode povedala, že neverí, že sa dohodnú na rozvode aj na starostlivosti o deti. Uistila som ju, že za pokus to stojí, lebo dohoda rodičov je to najlepšie, čo rodičia pri rozvode pre svoje deti môžu urobiť.
Po čase sme začali s mediáciou. Bola dosť náročná, počas stretnutí sa vyplavovali na povrch mnohé nedoriešené problémy medzi partnermi, ktorým sme museli venovať pozornosť. A k tomu hlavný dôvod rozvodu – nevera manželky. Otec trval na striedavej starostlivosti, mamička si nevedela predstaviť, že by pár dní bola bez detí. O schopnosti postarať sa o deti otcom nepochybovala, pretože vedela, že vie uvariť, oprať, nakúpiť.
Po niekoľkých spoločných náročných stretnutiach predsa k dohode medzi nimi prišlo. Dohodli sa na striedavej starostlivosti, ktorú ešte počas mediácie postupne v kratších intervaloch, vzhľadom na vek detí, začali realizovať. Dnes aplikujú starostlivosť o deti v týždenných intervaloch. A darí sa im. Keď treba prísť povzbudzovať na športovú akciu, dokážu stáť pri sebe, rozprávať sa a spoločne sa tešiť z úspechu svojich detí. A ja im držím ďalej palce. A ich syn? Prestal mať problémy s astmatickými záchvatmi. Možno k tomu pomohol šport, možno bezkonfliktný vzťah rodičov a možno oboje.“
Miroslava Kristinová Wieckowska žije v Bratislave, je vydatá a má jedného syna. Vyštudovala sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave. Na tej istej fakulte absolvovala rigoróznu skúšku. „Už na vysokej škole ma zaujímali predmety ako psychológia, poradenstvo, psychoterapeutické prístupy, rôzne techniky práce s klientom a vedela som, že by som sa rada uberala týmto smerom. Ale ako to už býva, človek mieni, život mení, a tak po vysokej škole som pár rokov pracovala v zahraničí. Keď som sa vrátila domov, zaujala ma vtedy ešte nie tak celkom známa mediácia a urobila som si mediačný kurz," hovorí.
Od roku 2008 sa mediácii venuje aktívne, najmä rodinnej mediácii a párovému poradenstvu. Vo februári 2018 spolu s kolegami založila občianske združenie Cochemská prax.sk, ktorého cieľom je propagácia, ale aj realizácia multidisciplinárnej spolupráce odborníkov, ktorí pracujú s rozvádzajúcimi sa alebo rozchádzajúcimi sa rodičmi.
Od roku 2008 sa mediácii venuje aktívne, najmä rodinnej mediácii a párovému poradenstvu. Vo februári 2018 spolu s kolegami založila občianske združenie Cochemská prax.sk, ktorého cieľom je propagácia, ale aj realizácia multidisciplinárnej spolupráce odborníkov, ktorí pracujú s rozvádzajúcimi sa alebo rozchádzajúcimi sa rodičmi.
Viac informácií o Cochemskej praxi môžete nájsť na:
www.cochemskaprax.eu
www.paroveporadenstvo-mediacia.sk
www.cochemskaprax.eu
www.paroveporadenstvo-mediacia.sk
