Väčšinu detských zmiznutí sa dnes polícii darí objasniť.
Foto: shutterstock.comNezvestných detí síce podľa policajných štatistík každoročne pribúda, drvivú väčšinu sa objasniť aj podarí. Úspešnosť je 96 percent.
Najväčší nárast prípadov zaznamenala polícia vlani, takmer 2200 nezvestných detí, o päťsto viac než v roku 2016. Podľa záznamov šlo predovšetkým o úteky mladistvých z detských domovov a zariadení sociálnej kurately, kde je minimálny stupeň stráženia a deti teda môžu kedykoľvek svojvoľne opustiť zariadenie.
„Ďalšou príčinou nárastu počtu nezvestných detí je stúpajúca tendencia nahlasovaných rodičovských únosov, kedy dieťa nie je bezprostredne ohrozené na živote, keďže je v sprievode druhého rodiča, ale úlohou polície je čo najrýchlejšie dieťa vypátrať a zistiť, či je v poriadku,“ spresňuje Denisa Baloghová z Policajného prezídia.
Práve tieto prípady sa podľa nej objasňujú najťažšie. „Polícia dlhodobo nevie zistiť miesto pobytu nezvestného dieťaťa, resp. disponuje informáciou, kde sa dieťa zdržuje, napr. v zahraničí s rodičom, ale kým táto informácia nie je hodnoverne preverená zahraničnou policajnou zložkou, nie je možné ukončiť proces pátrania,“ dodáva.
Čo sa týka únosov, napríklad na detskú prostitúciu alebo obchod s orgánmi, polícia podľa nej takéto prípady zatiaľ neeviduje. Najčastejšie príčiny neohlásených útekov mladistvých boli skôr vyplývajúce z každodenného života. „Nezhody doma, strach z týrania, zlé vysvedčenie, problémy v škole a obava z rodičov, ale aj psychické výkyvy v puberte, rozvod rodičov, hľadanie dobrodružstva... Ojedinele ide o prípady detí, kedy sú obeťami násilných trestných činov alebo nešťastnej náhody,“ tvrdí Denisa Baloghová.
