Lorant sa má po operácii dobre a teší sa na návrat na trávnik.
Foto: NÚDCHLorant nedávno absolvoval v Národnom ústave detských chorôb transplantáciu obličky, ktorá by mu mala všetko uľahčiť život a vrátiť ho do plnohodnotného života.
Mladý športovec z Dunajskej Stredy, člen tamojšieho prvoligového klubu DAC, mal problémy už ako bábätko. „Pri narodení mal vysoký kreatinín a neprospieval. Boli sme hospitalizovaní na Neonatologickej klinike intenzívnej medicíny, kde sa zistila vrodená vývojová chyba – chronická obličková choroba, pri ktorej sa mu na obličkách vytvárali cysty,“ spomína jeho mama Timea Angyal.
Napriek liečbe a snahe o normálny život všetci vedeli, že transplantácia raz príde. Napokon, boli zaradení na transplantačnej listine a pripravení po všetkých stránkach, čakajúc na telefonát.
Lorant je futbalista a hoci sa na rozdiel od spoluhráčov vždy rýchlejšie unavil, hrať vládal a za žiadnych okolností milovanej hre zbohom dať nechcel. Naopak, šport mu dával silu predovšetkým po psychickej stránke, keď neraz bolo veľmi ťažko.
Napokon však prišiel deň D, kedy sa ozval telefón s tým, že je transplantácia možná. „Brali sme všetko pozitívne, a aj sme povzbudzovali syna, aby sa nebál,“ vraví jeho mama.
Transplantácia dopadla dobre, čo bola pre všetkých tá najlepšia správa. „Sme veľmi vďační a ako rodičia vieme, že Lorant si bude obličku veľmi ceniť a bude si na ňu dávať veľký pozor, odkazuje Timea Angyal a ďakuje všetkým zdravotníkom, ktorí jej synovi pomohli, za profesionálny i ľudský prístup.
„Od roku 2020 sme v našej nemocnici urobili šesť transplantácií obličiek u detí, najviac v roku 2021, kedy vďaka transplantácii obličky dostali tri deti šancu na nový život,“ konštatoval v tejto súvislosti riaditeľ Národného ústavu detských chorôb Peter Bartoň, PhD. Ako dodal, z ich hľadiska je najvhodnejšie príbuzenské darcovstvo, pretože umožňuje lepšie plánovanie transplantácie.
V jednom čase totiž pracujú dva tímy – jeden robí odber orgánu a ďalší pripravuje pacienta na transplantovanie orgánu. Ďalšou výhodou je, že doba ischémie – teda čas, kedy je oblička neprekrvená mimo tela, sa pri takejto transplantácii skracuje na minimum, čo je rozhodujúci faktor úspešnosti.
„Každá úspešne vykonaná transplantácia je zároveň povzbudenie pre všetkých, ktorí majú v rodine blízkeho človeka na dialýze, aby sa nebáli. Príbuzenská transplantácia je najvhodnejšia forma transplantácie, ktorá môže zachrániť život rodinného príslušníka, pričom komfort života darcu sa nijako nezmení,“ uzatvára Peter Bartoň.
