Čo ju trápi?
Foto: Shutterstock.comOdborníci to vysvetľujú súbehom viacerých faktorov: nezdravý životný štýl, virtuálny život na sociálnych sieťach, nedostatok pohybu, priameho kontaktu s kamarátmi, nedostatočná komunikácia s rodičmi, a tiež dlhodobo napätá atmosféra v spoločnosti, ktorá sa začala covidovou pandémiou a nezmyselnými opatreniami vlády Igora Matoviča.
Na psychike detí a mládeže má nemalý (ak nie zásadný) podiel aj to, ako k deťom pristupujeme a ako ich berieme. Bývalý minister školstva Juraj Draxler je presvedčený, že práve v tomto smere sa to už preháňa. „Prestaňme tak intenzívne psychologizovať deti,“ vyzval nedávno na sociálnej sieti.
Spomenul článok, ktorý si prečítal v médiách o tom, ako môže atentát na premiéra Roberta Fica traumatizovať maturantov a ako k nim preto treba „citlivo“ pristupovať, s ktorým nesúhlasí. „Ak niečo takého tínedžera žerie, tak, verte mi, je to je vysokou pravdepodobnosťou x úplne iných vecí, bližšie k nemu, ako niečo, čo videl v spravodajstve. A ak majú mladí úzkosť zo spravodajských videí, tak to bude skôr tým, že im ju niekto vštepuje, napríklad úzkostliví rodičia,“ konštatuje na svojom facebookovom profile.
Ako pripomína, práve s takýmito prístupmi sa v posledom čase akoby roztrhlo vrece, čo považuje za nie dobré. „Nejaký psychológ v rozhovore vysvetľuje, ako „citlivo“ s deťmi spracúvať tému vojny na Ukrajine. Inde matka úzkostlivo vysvetľuje, ako maličkú dcéru pripravuje na to, že by sa ju mohol niekedy pokúsiť obchytkávať nejaký zlý ujo. A bol som už aj v škole, kde na každom rohu visí plagát s rozsiahlym popisom, čo v prípade šikany. To už je naozaj príliš.“
Juraj Draxler pripúšťa, že je dobré, ak majú deti k dispozícii v škole (alebo inde) psychológa pre riešenie problematických prípadov, nie však, ak sa to preháňa, resp. ak sa v deťoch samotných vyvoláva pocit, že by mali byť niečím traumatizované.
„Ak neustále deti „scitlivujeme“, úpenlivo im vysvetľujeme, že sa majú o svojich problémoch porozprávať, a celkovo sa s nimi rozprávame „psychologizujúco“, tak si akurát s najväčšou pravdepodobnosťou aktívne vychovávame bytosti, ktoré sa budú cítiť nesvoje, alebo si zo sveta spravia ihrisko pre pasívne agresívne hry a sebestredné kampane,“ myslí si bývalý minister, politológ i vysokoškolský pedagóg.
Dajme deťom vzory, nie deprimované celebrity
Juraj Draxler bol od novembra 2014 do marca 2016 ministrom školstva vo vláde Roberta Fica.
Foto: PRAVDA, Ľuboš PilcBohužiaľ, súčasný trend je skôr opačný – médiá sú plné článkov o depresiách a mentálnych problémoch. „Navyše sa podávajú v rámcoch typickej plytkosti doby. Táto celebrita má problémy s depresiami, aj hentá športovkyňa má záchvaty úzkosti a podobne. Na jednej strane to až tak neprekvapuje. Neuróza je typický stav modernej spoločnosti. Vyrovnávanie sa so životom v sterilných kanceláriách, so sterilnými vzťahmi, s mobilitou určenou prechádzaním jasnými koridormi a sedením v aute, potrebami uspokojenými zabaleným jedlom a nespontánnymi pokusmi o živočíšnosť, a najmä potreba vyrovnávať sa s tým, do čoho človek vyrástol v dospelosti – to všetko samozrejme vedie aj k prejavom histriónstva a hystérie, k hľadaniu náhražkového hrdinstva v zapájaní sa do nejakých politizujúcich príbehov sveta, v niektorých prípadoch večným aktivizmom pre aktivizmus samotný. A chodením k psychoterapeutovi, prípadne jedením tabletiek, samozrejme.“
Spoločnosť podľa Juraja Draxlera potrebuje viac otvorenosti, kritickosti, schopnosti čeliť výzvam. „Potrebuje sa baviť o tom, čo je pod povrchom tej umelosti mnohých životov, o kapitalistických vzťahoch, ale aj o vyšších cieľoch, o povznášajúcich životných osudoch, o civilizačných výzvach a odkazoch histórie.“ A práve o tom by bolo treba hovoriť aj s deťmi.
