Myslíte si, že vás nepočúva? Je to presne naopak, vníma každé jedno vaše slovo.
Foto: Shutterstock.comSkúste si predstaviť nasledujúcu situáciu. Dve malé dievčatká sa spolu bavia v škôlke:
Sofinka: „Tá moja mama, ja už neviem, čo s ňou. Rozčúli sa kvôli každej hlúposti. Včera večer som si hneď neupratala detskú izbu, a mala si vidieť ten škandál. Kričala na mňa ako zmyslov zbavená. Už som z toho naozaj zúfalá. Uvažujem, či s ňou nezájsť k nejakému psychológovi, možno by jej pomohol a nám doma by sa všetkým veľmi uľavilo.“
Emka: „No nemáš to ľahké, dievča. Ale počuj, čo tá moja mama. Neustále je na mobile. Do ruky ho chytá snáď stokrát za hodinu. Varí večeru, a pritom neustále kontroluje, či jej niekto nenapísal správu alebo si píše s kámoškami. Večer namiesto toho, aby mi čítala, pozerá len na Facebook. Pokojne hodinu vkuse. Aj ona by zrejme potrebovala psychológa ako tvoja mama. Nemáme to s nimi veru ľahké, že?“
Absurdný dialóg? Samozrejme. Ale v podobnom duchu sa rodičia často vyjadrujú o svojich deťoch, zatiaľ čo tie sa hrajú v ich bezprostrednej blízkosti. Rodičia si vôbec neuvedomujú, ako negatívne to ich potomkovia môžu vnímať. Domnievame sa, že keď máme nad dieťaťom fyzickú i psychickú prevahu a zodpovedáme zaň, môžeme si voči nemu beztrestne dovoliť prakticky čokoľvek. „Veď o nič nejde. Len sa potrebujem trošku posťažovať, uľaviť si, rodičovstvo je predsa náročné,“ namietne možno niekto.
Navyše sa upokojujeme tým, že dieťa sa predsa hrá a nestará sa, o čom sa bavíme s druhými. Už malé deti však vnímajú veľmi presne všetko, čo sa okolo nich deje. Vyzerá to síce, že nepočúvajú, v skutočnosti im však neunikne jediné slovíčko, ktoré o nich v dobrom či zlom vyslovíme.
Rešpekt a úctu prejavte aj dieťaťu
Dieťa si svoju identitu a vzťah k sebe samému odvodzuje od toho, ako sa k nemu správajú najbližší ľudia. Je odkázané nielen na rodičovskú starostlivosť, ale aj na to, čo si o ňom myslia, ako sa o ňom vyjadrujú a ako k nemu pristupujú. Rodičovský postoj v určujúcej miere rozhoduje o tom, či sa dieťa bude vnímať pozitívne alebo opačne.Je preto dôležité prejavovať mu dostatok úcty a rešpektu vo všetkých situáciách. Správať sa k nemu presne tak, ako sa k sebe správajú na verejnosti rozumní ľudia. Tiež neohovárajú tretieho v jeho prítomnosti, bolo by to veľmi neslušné a zraňujúce. Stačí si uvedomiť, ako by sme sa v takej situácii cítili my. A presne tak isto sa cítia aj deti.
Keď predavačka povedala, že je moja dcéra neposlušná, dala som jej za pravdu.
„Uvedomila som si, že aj ja som o svojej dcére pred rodinou, známymi a dokonca pred celkom neznámymi ľuďmi hovorila veľmi kriticky. Že je často neposlušná, že sa v noci pocikala, že si nechce po sebe upratovať. Dokonca raz, keď Hanka rozbalila svoju tradičnú scénu v obchode a začala kričať na celú predajňu, že jej nechcem kúpiť čokoládu, dala som za pravdu predavačke, že malá je fakt neposlušná,“ hovorí mamička Jana z Nového Mesta nad Váhom.
„Nechcela som síce dcéru nikdy znemožniť, ale ona to tak musela vnímať. Tvárila sa síce, že je jej úplne jedno, o čom sa dospelí bavia, ale uši mala vždy samozrejme nastražené na maximum. Zahanbovala som ju pred inými. Keď som prišla na svoj omyl, porozprávala som sa s ňou. Že som jej nechcela ublížiť, len som si neuvedomila, že by som o nej nemala pred druhými ľudmi hovoriť zle. Už si na to dávam veľký pozor a riadim sa heslom, nerobiť dieťaťu nič, čo by som nechcela, aby niekto robil mne,“ uzatvára Jana.
A čo vy? Stane sa vám, že zahanbíte svoje dieťa v prítomnosti iným ľudí? Hlasujte v ankete pod článkom alebo nám napíšte do komentárov. Ďakujeme.
ANKETA:
