Všetky podstatné kroky, potrebné pre dobré fungovanie, sa dejú v prvých piatich rokoch života, pripomína profesor Jozef Hašto.
Foto: Patricia Poprocká„Žiaduce je, aby JA už po narodení našlo kontakt s TY,“ vysvetľuje bývalý prednosta psychiatrickej kliniky v trenčianskej nemocnici. Znamená to, aby bábätká boli po narodení priložené matke na brucho a potom s ňou zostali v jednej izbe i v jednej posteli.
„Dvojica matka – dieťa má takto uľahčený prechod do ďalších období uspokojujúcej interakcie. Ide o dospenie do harmonického zladenia komunikácie, rozvinutie primárnej dôvery, neskôr bezpečnej vzťahovej väzby,“ približuje Jozef Hašto v spomínanom texte. Práve bezpečná vzťahová väzba dáva predpoklady pre ďalší vývoj celkovej empatie a mentalizovania, teda schopnosti správne čítať emócie, vžívať sa do rozpoloženia druhých, vytvárať si predstavu o ich vnútornom svete a súčasne byť vo vnímavom kontakte so sebou samým.
„Kombinácia bezpečnej vzťahovej väzby a mentalizačnej schopnosti chráni jedinca v ďalšom živote aj v dospelosti: je odolnejší voči záťaži, jeho situačné stresové reakcie nie sú prehnané, rýchlo sa dokáže upokojiť, zotaviť a je schopný nadväzovať harmonické, konštruktívne blízke vzťahy,“ pripomína Jozef Hašto.
Ak sa z nejakých dôvodov takýto prirodzený začiatok neudial, dá sa to dohnať, ale matku to bude stáť viac námahy, času a trpezlivosti.
Pre takýto sociálny vývoj máme my ľudia podľa Jozefa Hašta k dispozícii biologickú výbavu. Ide len o to, aby dieťa získalo priaznivú vzťahovú skúsenosť, ktorá mu ju umožní rozvinúť.
Dôležitých je prvých päť rokov
Všetky podstatné kroky, potrebné pre dobré fungovanie, sa dejú v prvých piatich rokoch života. „Vytvorili sa k tomu potrebné synaptické spojenia v mozgu, vyradili sa nadbytočné,“ vysvetľuje Jozef Hašto.Vyzerá to približne takto: V prvých troch mesiacoch života vzniká na základe aktívneho vzťahu s matkou vnútorný pocit: „Je tu nejaký vzťah, takže ja jestvujem.“
Počas prvého roka vzniká pri možnosti naviazať sa na matku, prípadne iného človeka, presvedčenie: „Jestvuje pre mňa možnosť nachádzať istotu a pohodu u druhého, ktorý je mi naklonený, takže som hodný lásky.“ To je základ pre prežívanie bezpečia a istoty medzi ľuďmi, ale i vo vlastnom tele.
V druhom až treťom roku si dieťa buduje svoju autonómiu: „Som schopný podľa vlastnej vôle a vlastných presvedčení efektívne konať a vysporiadavať sa s druhými.“ To je podľa Jozefa Hašta úspešný výsledok etapy, s ktorou majú niektorí rodičia toľko starostí, ktorá sa niekedy označuje aj ako obdobie vzdorovitosti.
V štvrtom až piatom roku sa dobudováva pocit identity: „Viem, kto som, kam patrím, kto sú tí druhí. V tejto pozícii sa cítim podporený a utváram z nej svoje vzťahy.“
Vyvíja sa aj morálka, zmysel pre čestnosť
Vývoj ľudskej morálky, zmyslu pre spravodlivosť, spoluprácu, čestnosť, férovosť prebieha od detstva až do dospelosti. Ako konštatuje Jozef Hašto, patrí k tomu aj rozhorčenosť, keď sa druhí takto nesprávajú.Špeciálne významná je láska a vytváranie sociálnych zväzkov, napríklad materinské a opatrovateľské správanie. To môže byť zamerané okrem blízkych osôb aj na širšie spoločenstvo – zvieratá, rastliny, krajinu, životné prostredie, planétu...
Tento vývoj môžu narušiť nepriaznivé vzťahové skúsenosti, najmä ak sú kombinované so psychickými traumami ako zanedbávanie, emočné či telesné týranie, sexuálne zneužívanie, odlúčenie bez konštantnej náhrady.
„Čím ranejšie je narušenie, tým je pravdepodobnejšie, že aj ďalšie štádiá budú utvárané problematicky,“ zdôrazňuje Jozef Hašto. Je tu však stále možnosť zlepšenia, najmä v období puberty či pri dlhodobých priaznivých vzťahových skúsenostiach. „Mozgová plasticita, teda možnosť utvárania nových neuronálnych spojení je otvorená celoživotne,“ pripomína.
Zakladateľ sociobiológie Edward Wilson píše, že ľudský mozog je tým najzložitejším systémom vo vesmíre, každá z mnohých miliárd nervových buniek (neurónov) komunikuje prostredníctvom synáps v priemere s desiatimi tisícmi ďalších...
MY, to sú aj cudzí ľudia, iné kultúry
Z hľadiska života v širšom spoločenstve je žiaduce, aby sa vývoj identity nezastavil len pri jej základe, ale aby pokračoval ďalej cez etnickú, rasovú, náboženskú až k celkovej ľudskej. Tá do MY zahŕňa aj cudzích ľudí, rôznych etník, rás a kultúr.„To umožňuje byť na nich zvedavý, empatický, a keď treba aj pomáhajúci, solidárny, hľadajúci možnosti súžitia a schopný kompromisov. Táto ľudská identita by mala byť najhlbšia, najsilnejšia,“ vraví Jozef Hašto.
Pripomína vzťahové priania dospelého voči spoločenstvu, ktoré definoval nemecký psychiater Gerd Rudolf. Sú to napríklad prianie byť jeho súčasťou, patriť tam, nájsť v ňom oporu, vzájomnú zodpovednosť i narcistické potvrdzovanie. Tiež prianie sebauplatnenia, vrátane priania dominovať, ukázať sa ako nadradený, viesť a ovládať, získavať obdiv či ukázať sa.
Ako vidí vzťahy diktátor
Ak si niekto napĺňa tieto prianie bezohľadne, bez rešpektu k nárokom druhých, vzniká problém.„Špeciálne riziko je, ak prílišnú moc získa jedinec, ktorý je síce inteligentný a prípadne vie byť aj situačne šarmantný, ale má zníženú schopnosť empatie, velikášske predstavy o sebe, opája sa sebaobdivom, arogantne sa vyvyšuje a má sklon podceňovať druhých, pohŕdať nimi, inštrumentálne ich používať na svoje ciele, s pocitom, že je nad zákonmi a pravidlami,“ približuje Jozef Hašto.
História pozná množstvo takýchto príkladov v podobe krutých diktátorov. Tí bývajú k tomu všetkému ešte nedôverčiví, podozrievaví, neschopní odpúšťať, ignorujú práva druhých, klamú, nemajú výčitky svedomia.
„Ak je v hre ešte aj sadomasochizmus, tak ide zrejme o najnebezpečnejší typ osobnosti, malígny narcizmus,“ vraví Jozef Hašto. Taký človek ide životom ako „čierny pasažier“, ak sa však dostane k moci, spoločenstvo je vážne ohrozené.
Čo robiť, aby z dieťaťa nevyrástol „čierny pasažier"?
Tak, ako bolo načrtnuté vyššie – okolie by malo primerane reagovať na jeho potreby, meniace sa s vekom. Kým v prvom roku je to predovšetkým blízkosť matky, neskôr potrebujú deti dostatok empatie a mentalizovania od svojich rodičov. Rodičia by zasa mali byť schopní v stave pokoja a pohody čítať emócie a rozpoloženie dieťaťa a na krízovú situáciu primerane reagovať.
Správna kombinácia istoty a slobody v detstve vytvára predpoklady pre to, aby bol človek v dospelosti odolnejší voči záťaži, nadväzoval zdravé vzťahy či sa rýchlo sa dokázal v strese upokojiť.
Foto: shutterstock.comNeskôr dieťa potrebuje rozvíjať emočnú inteligenciu, napríklad cez rôzne záujmové krúžky vedené emočne zrelými dospelými, v prípade potreby aj cez psychoterapie.
Svoju úlohu tu hrá aj spoločnosť, podporujúca ľudské práva, v ktorej sa jedinci môžu oprieť o zákony, keď ich nadriadení tlačia k nečestným skutkom. „V školách a v rodinách si môže mládež približovať tento aspekt pri preberaní modelových situácií a reálnych príbehov,“ približuje Jozef Hašto.
No a v neposlednom rade sú tu demokratické pravidlá, slobodné voľby, fungujúca polícia, súdnictvo, pravdivé informácie a – občianska guráž, teda občan, ktorý sa dokáže slušne, ale vytrvalo hlásiť o práva. „Inštitúcie spravodlivosti na demokratickom Západe zrejme redukujú nielen podvody čiernych pasažierov, ale aj vraždy z pomsty. Ľudia majú možnosť vzdať sa krvavej pomsty a delegovať ďalšie dianie na inštitúcie spravodlivosti,“ pripomína Jozef Hašto.
