Prečo plačeš, dievčatko?
Foto: Shutterstock.comAko potvrdí veľa mamičiek, najčastejšie sa do výchovy mieša staršia generácia, ktorá to asi nemyslí zle, ale domnieva sa, že keď vychovala vlastné deti, dáva jej to právo radiť o generáciu mladším, vraj neskúseným mamičkám. Začína to vlastne už v tehotenstve, keď majú i cudzí ľudia na ulici potrebu dotýkať sa bruška s bábätkom. A ani si často neuvedomujú, že tak prekračujú osobnú zónu, čo je určite pre mnoho ženy určite nepríjemné.
„Komentáre cudzích ľudí mi idú na nervy. A hoci to ignorujem, je to zásah tak či tak. Úplne milujem, keď niekto začne vrieskajúcemu synovi dohovárať: Poď so mnou, čo to robíš? A ten potom spustí ešte viac,“ zveruje sa Katka z Bratislavy.
„Mňa napríklad vyviedla z miery staršia pani vo vlaku. Dala sa s dcérkou do reči: Ahoj, maličká, ako sa máš, ako sa voláš? Julka je introvertnejšie dieťa keď sa jej niekto prihovorí, sklopí oči a nie je možné dostať z nej žiadnu odpoveď. Rešpektujem to, nechcem ju nútiť do niečoho, čo jej nie je príjemné,“ hovorí mamička Jana.
„Pani však mlčanie nepovažovala za odpoveď, ale naopak za urážku a začala: Také veľké dievčatko a nevie pozdraviť. K čomu ju to vediete? Tie dnešné mamičky vôbec nevedia, čo sa patrí. Moja reakcia nebola správna, to priznávam. Namiesto toho, aby som dcéru bránila, pretože neznášam, keď ju niekto zahanbuje, len som zo seba vyjachtala, že Julka je už taká. Uprednostnila som slušnosť voči staršiemu človeku pred svojou dcérou, vnímam to ako svoje zlyhanie. Lenže ako v takých situáciách šikovne reagovat?“ pýta sa.
Katke prekáža aj to, ak niekto dáva jej deťom sladkosti, ktoré sa ona sama snaží z detského jedálnička čo najviac vylúčiť. „Dcéra išla zaplatiť na pumpe v Rakúsku a vrátila sa s nejakou sladkosťou, ktorú tam dostala, pretože pekne zaplatila. Keď dostanú darček, tak poďakujeme, čo už. Nebudem sa nikde hádať pre deťmi. Neskôr im však vysvetlím, že napríklad veľa detí prestalo zdraviť a dospelí sa pozdravu tak potešia, že dávajú odmeny.“
Zoznámte sa alebo to berte s humorom
Ako teda reagovať v situáciách, keď sa vám do výchovy miešajú okoloidúci? V zásade máte štyri možnosti. Ak ste dobre naladená a rada sa zoznamujete s cudzími ľuďmi, môžete nadviazať hovor. Možno zistíte, že pani, ktorá sa vám prihovorila, je osamelá dôchodkyňa, ktorá vám dieťa občas rada a dokonca zadarmo postráži. Nikdy neviete.
Alebo sa naopak môžete asertívne vymedziť. Samozrejme, netreba byť drzým, len slušne, ale jednoznačne a dôrazne ukázať svoj postoj. Nik nedáva cudziemu človeku právo komentovať vaše dieťa alebo vaše výchovné metódy: „Prepáčte, ale neželám si, aby ste sa nám prihovárali, nepoznám vás.“ Ak sa neznámy či neznáma urazia a dokonca vám začnú niečo vyčítať, len pokojne opakujte svoje stanovisko.
Z nepríjemnej situácie poľahky vykĺznete s pomocou humoru. Treba sa len trochu odosobniť a povzniesť nad to, čo sa práve deje. Ak vám cudzí človek začne hovoriť, aby ste si už konečne to dieťa umravnila, môžete srdečne a veselo povedať: „Máte pravdu, trápim sa s ním už dlhú dobu, vyzerá to, že ste skúsená a poradili by ste si s ním. Tu máte to moje neposlušné dieťa a robte s ním, čo viete.“ Reakciou bude s najväčšou pravdepodobnosťou habkanie dotyčného a jeho odchod preč. Alebo sa spoločne zasmejete.
A čo ignorovanie? Aj to je veľmi účinná metóda, ako reagovať. Nemáte predsa povinnosť odpovedať na výčitky či príhovory cudzieho človeka, je to na vašom rozhodnutí. Ak práve v obchode riešite, ako utíšiť revúce dieťa, ktorému ste odmietli kúpiť čokoládu, posledné, čo chcete, je, aby sa do toho plietol ešte niekto tretí. Môžete napríklad povedať len: „Prosím, nechajte nás, ďakujem.“ Alebo možno ani to nie. Je dobré uvedomiť si, že sa nemusíte nijako brániť ani nikomu nič vysvetľovať.
Ako riešite podobné situácie vy? Sú vám nepríjemné? Napíšte nám do komentárov pod článkom.
