Múdre, dobré, samostatne uvažujúce, ktoré pomáha ostatným... Kto by nechcel také dieťa? Doviesť ho k tomu nie je tak ťažké, tu je niekoľko zásad našich predkov, ktorí na výchovu detí nemali veľa času, a predsa to zvládali. Princíp je jednoduchý – zapájanie detí do každodenných činností a láskavé vedenie. Bez karhania, zbytočných hračiek, poučiek a fráz.

Facebook

Zapájať deti do činnosti dospelých je úplne normálne a vôbec nie ťažké. Stačí chuť a trpezlivosť.

Foto: shutterstock.com

Nedávajte im zbytočné hračky

Nepotrebujú ich. Možno sa s nimi chvíľku zabavia, ale skôr či neskôr ich omrzia a vy máte akurát tak starosť navyše. Ak sa budú chcieť zahrať, pomôžu si aj samé. Nájdu si zmysluplnú činnosť. Okolitý svet, najmä príroda podnecuje fantáziu a ponúka nekonečné možnosti. A navyše, ak ich zapojíte do ozajstných činností, bude to pre ne tá najlepšia hra.

Zapojte ich do práce

Najprv ich o to poproste. Vážne, ako dospelého. Napokon, v čom je dieťa iné? Ak napríklad sadíte, dajte im podržať semienka, motyku, nádobku s vodou. Môžu tiež v zemi vyhĺbiť jamku, prípadne zahrabať semienka. Zároveň vysvetľujte, čo a prečo robíte a čo sa bude následne diať. Ako napríklad semienko vyklíči, ako naň bude svietiť slniečko, ako z neho vyrastie bylinka, ktorú zjete a podobne. To isté pri varení, krok za krokom, rovnako pri upratovaní. Nech si dieťa predstaví, nech rozumie, nech ho to baví.

Na nezdar poukážte, ale nekarhajte

Dieťa pochopí aj samé, že sa niečo nepodarilo, nepotrebuje k tomu výčitky. Ak napríklad pri spomínaním sadení zlomí kvietok, väčšina dospelých dieťa automaticky okríkne, prípadne aspoň zalamentuje, že urobilo zle a má dávať pozor. Na to, aby dieťa pochopilo, že sa kvetiny lámať nemajú, ale môže prísť aj za iných, miernejších okolností. Napríklad ak dieťaťu pokojne poviete, že kvetinka teraz zrejme uhynie, ale môžete ju ešte skúsiť zasadiť. Kvetinka, samozrejme, vyschne. Ak to dieťa uvidí na vlastné oči, bude to silnejšie než stotisíc výčitiek a pokarhaní a nabudúce si dá väčší pozor.

Nepoučujte ich

Najlepšia škola je napodobňovanie, takže myslime na to, aký príklad dávame deťom my sami. A okrem toho – nevieme všetko. Veľa vecí nás v škole síce naučili, ale či je to všetko jediná pravda, nevie nik. Rovnako veľa vecí je stále nepreskúmaných. Namiesto toho, aby sme dieťaťu vtláčali do hlávky naučené poučky je teda lepšie nechať ho samostatne premýšľať, vnímať a vytvárať si vlastný, našimi vedomosťami nezaťažený názor. Na školské poučky je vždy čas.

Pýtajte sa

Sú to síce deti, v mnohých veciach nás ale prevyšujú a máme sa od nich čo učiť tak isto, ako sa oni majú čo učiť od nás. Pýtajme sa ich na názory, na pocity. Jednak sa veľa dozvieme, jednak ich tým budeme viesť k premýšľaniu. A v neposlednom rade – uvedomia si, že sú ako ľudia dôležití, že na nich niekomu záleží.

Súvisiace články:

• Čo dieťa potrebuje počuť, ak sa hnevá, bojí či plače? Odborníci radia tieto jednoduché vety

• Nechváliť, neporovnávať, netrestať. Desatoro rodiča, ako reagovať na súrodeneckú rivalitu

• Päť P dnešného rodiča, riadite sa nimi?

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia