Hádky sú normálne, zabrániť sa im nedá, je však v moci rodiča zmierňovať ich správnymi reakciami.
Foto: Shutterstock.comSúrodenecká rivalita k detstvu podľa odborníkov jednoducho patrí. A aj keď sa rodič všemožne snaží byť ku všetkým deťom spravodlivý, úplne stopercentné to nebude nikdy a pocitu ukrivdenia, ktorý môže v niektorej situácii mať jedno z detí, nedokáže predísť.
Psychológovia pripomínajú, že je to normálne a nezhody so súrodencom sú pre deti dobrým tréningom na riešenie konfliktov v neskoršom živote. Úlohou rodiča v tomto prípade nie je robiť sudcu ani mediátora, správnymi reakciami však môže spory aspoň čiastočne eliminovať a uistiť pochybujúce dieťa, že nie je na druhom mieste.
Súrodenecká rivalita sa prejavuje v dvoch hlavných rovinách – v boji o pozornosť rodičov a v boji o veci. Obe majú iné príčiny, ale výsledok je rovnaký – hádky, nevraživosť, robenie si napriek, dokonca aj fyzické ubližovanie si.
Súboj o rodičovskú pozornosť pramení z prirodzeného ľudského inštinktu byť chránený a nedostávať menej lásky ako súrodenec. Čo sa týka boja o veci, tam to súvisí aj s vekom detí. Mladší súrodenec zaostáva v schopnosti deliť sa, navyše jeho mozog, ako sa zaujíma o všetko nové, registruje veci súrodencov ako atraktívnejšie a prirodzene ich chce, vysvetľuje Tanith Careyová v príručke Čo si myslí moje dieťa. Starší súrodenci zasa súperením s mladším bratom či sestrou ventilujú svoju frustráciu, napríklad aj nad tým, že im neustále berú veci, tiež ak sa na nich hnevajú alebo ak majú pocit, že ich oberajú o pozornosť rodičov.
A čo teda môže rodič robiť?
Ak dieťa žiarli na súrodenca, odporúča sa uznať mu jeho pocity, netrestať ho za ne.
Nezľahčovať ich, naopak, skúsiť pochopiť, prečo sa tak dieťa cíti.
Vysvetliť, prečo sa rodič venoval viac jeho súrodencovi, resp. prečo sa to tak dieťaťu mohlo zdať.
Uistiť dieťa o svojej láske k nemu.
Venovať dieťaťu toľko času, koľko potrebuje. Vrátane toho, že si s ním urobí program vo dvojici, s tým, že o súrodencov sa postará otec, starý rodič alebo niekto iný.
Dať žiarliacemu dieťaťu náhradu, napríklad vankúšik alebo plyšovú hračku, na ktorej si môže ventilovať zlosť na súrodenca.
Predchádzať žiarleniu tým, že deti nebude vzájomne porovnávať ani chváliť niektoré z nich.
Namiesto súťaživých hier sa v rodine budú hrať hry, v ktorých treba spolupracovať, napríklad stavebnice, puzzle, únikové hry a podobne.
Ak sa deti sporia o veci, nepátrať, kto má pravdu, radšej ich vyzvať, aby sa pokúsili navrhnúť riešenia.
Pravidelne v rodine komunikovať, napríklad pri spoločnej večeri, aby deti mali pocit, že majú priestor, kde môžu povedať, ako sa cítia, čo ich trápi.
