Zmierniť detskú žiarlovosť môžu rodičia tým, že staršiemu súrodencovi dovolia mať mladšieho v náručí, hladkať, bozkávať, poobzerať z každej strany...
Foto: shutterstock.comMalý človiečik ako keby stále nedokázal pochopiť, prečo doteraz naňho mali vždy čas, a teraz musí čakať, kým ten najnovší nedopije mlieko, alebo kým zaspí, aby sa mohol s mamou hrať.
Na prevenciu detskej žiarlivosti jednoznačný recept neexistuje. Psychológovia odporúčajú čo najužší kontakt staršieho súrodenca s novým. Teda dať mu ho na ruky, dovoliť hladkať, bozkávať, poobzerať z každej strany... Ak chce, môže pomáhať aj pri prebaľovaní , či neskôr pri kŕmení, ale naozaj iba ak samé prejaví záujem. Bábätko by sa malo stať normálnou súčasťou života staršieho dieťaťa, a nie niečím vzácnym, o čo sa teraz všetci prioritne starajú namiesto neho.
Aj tak to však niekedy nestačí, a napriek všetkému môžu mať deti problémy nového súrodenca prijať.
Odborníci zdôrazňujú, že treba zachovať chladnú hlavu. Detská žiarlivosť je prirodzená. „Problém nastáva vtedy, keď sa považuje za niečo zlé,“ vysvetľuje psychiater a bývalý prednosta psychiatrickej kliniky v Trenčianskej nemocnici Jozef Hašto. Staršie dieťa by rodičia v žiadnom prípade nemali pohoršene karhať ani trestať. „Dieťa tak bude nútené potláčať svoje emócie, prirodzené reakcie, a vypestuje si pocit, že je v ňom niečo zlé,“ vysvetľuje profesor.
A čo teda robiť, keď staršie dieťa začne mladšieho súrodenca napríklad biť? Pre rodičov to chce síce veľkú dávku sebaovládania, ale aj v tomto prípade platí – netrestať.
Detská žiarlivosť je prirodzená. Problém nastáva, keď sa považuje za niečo zlé.
Americká rodičovská poradkyňa Naomi Aldort opísala v knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi vlastné skúsenosti, keď jej prostredný syn mal problém akceptovať mladšieho brata. Vytrhával mu z ruky hračky, zdalo sa, že mu robilo dobre, keď mladší brat plakal. Naomi Aldort to vyriešila tak, ho uistila, že ho stále veľmi ľúbi, a dala mu bábiku, aby na nej ukázal, ako by najradšej mladšiemu bratovi ubližoval. Povedala mu tiež, že kedykoľvek bude na brata nahnevaný, nech príde za ňou a na bábike jej ukáže, čo by chcel bratovi urobiť. Tak sa to opakovalo niekoľkokrát. „Aby ste dieťaťu pomohli prejsť náročným obdobím, nenadávajte mu, radšej uznajte jeho pocity...,“ radí.
Hra s bábikou napokon skončila tak, že asi po dvoch týždňoch jej syn na bábike ukázal, ako robí bračekovi radosť. A tak sa žiarlenie na brata skončilo.
Jednoduchšie to je, ak si staršie dieťa pozornosť jednoducho otvorene vypýta. „Napríklad sa ma staršia dcéra opýtala: maminka, a mňa neľúbiš, keď to hovoríš iba bratovi? Povedala som jej, že samozrejme, že áno...,“ hovorí Denisa z Banskej Bystrice.
„V tomto máva veľa rodičov problém – natiahnuť ruku aj k staršiemu dieťaťu v situácii, keď sa venujú tomu malému,“ poznamenáva Jozef Hašto. Podľa neho je dobré, keď matka dieťa uistí o svojej láske, a pritúli si ho rovnako ako to bábätko. Dieťaťu to postačí na uistenie sa, že láska rodičov k nemu nie je ohrozená.
Za optimálny vekový rozdiel medzi súrodencami Jozef Hašto považuje aspoň 18 mesiacov. Keď je menší, matka je natoľko preťažená, že nedokáže dať obom deťom to, čo by potrebovali. Deti staršie ako 3 roky už v priemere lepšie znášajú menšiu dostupnosť matky.
„Väčšina starších detí, tak od siedmich rokov, nového súrodenca prijme dobre, ale malé dieťa, ktoré ešte potrebuje podobnú pozornosť ako miminko, sa obáva, že stráca cenu a že ho miminko vytlačí,“ dopĺňa Naomi Aldort v spomínanej knihe.
