Hádky medzi deťmi nemusia rodičia riešiť, stačí objasniť ich voľby a hľadiská.
Foto: shutterstock.comZvady medzi súrodencami sa nepočúvajú vôbec príjemne, sú však prirodzené. Každé dieťa, ak sa cíti ohrozené, či už súrodencom, kamarátom alebo aj iným blízkym človekom, dá najavo svoje momentálne pocity, a to často nevyberaným slovníkom.
Psychológovia radia nebrať výčitky osobne. Napokon, neberú ich tak ani samotné deti. „Väčšina toho, čo rodičom pripadá ako bolestná hádka medzi deťmi, je neškodné a nepotrebuje žiadne zásahy,“ konštatuje rodinná poradkyňa Naomi Aldortová v knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi.
Spozornieť však treba, ak jeden zo súrodencov začne ubližovať druhému, hoci len slovne. Paradoxne pritom, práve ten, kto ubližuje, je ten, kto viac potrebuje pomôcť.
Dieťa totiž podľa Naomi Aldortovej útočí vtedy, ak stráca pevnú pôdu pod nohami, necíti sa dostatočne prijaté či milované. Skrátka, ak má pocit, že je na druhej koľaji, že rodičia uprednostňujú súrodenca. Dieťa má vtedy pocit, že je „ten zlý“, a potrebuje za každú cenu dominovať či druhého zosmiešňovať.
„Snažím sa im vysvetľovať, že sú si najbližší ľudia, že si majú pomáhať a robiť si navzájom radosť, aby potom mohli pomáhať aj ďalším ľuďom, ale zaberie to asi tak v jednom prípade z piatich. A keď si navzájom nadávajú, že sú zlí, vysvetľujem im, že nie sú zlí, iba sa momentálne hnevajú, no tiež to už nepomáha. Pri najbližšej zvade si to hovoria zas,“ opisuje Petra, matka sedem - a päťročného syna.
Výzvy potomkovi, aby sa choval slušne, sú úplne zbytočné. Skôr naopak, v jeho zmýšľaní sú potvrdením hlodajúceho pocitu, že je zlý, nehodný lásky.
Čo teda robiť? „Hľadajte jeho potreby, ktoré ste asi prehliadli,“ odporúča Naomi Aldortová. Prísť sa dá na to tak, že skrátka vypočujete obidvoch súrodencov. Každému potvrdíte jeho stanovisko. „Uznanie jedného dieťaťa nie je v rozpore s uznaním toho druhého,“ zdôrazňuje.
Ak sa napríklad dcéra bude sťažovať, že jej brat zbúral kocky, chápajúci rodič by mal potvrdiť dievčaťu jeho stanovisko. „Hnevá ťa to, áno?“, a rovnako aj bratovi, ktorému sa zdá, že matka uprednostňuje sestru: „Chcel by si byť teraz viac so mnou?“
Rodičia nemajú súrodeneckú hádku riešiť, iba uznať deťom pocity, objasniť ich voľby a hľadiská. „Nepleťme sa do obsahu ich sporu, a to podporí deti, aby si verili, a zvládli to samé,“ pripomína Naomi Aldortová.
Ak sa dieťa správa agresívne, lebo sa cíti v porovnaní so súrodencom druhoradé, rodičia by mu mali skrátka vyhovieť, poskytnúť uistenie o ich láske a pozornosti. Ale tak, aby tomu naozaj uverilo. „Dieťa, ktorého sebavedomie opakovane narúša kamarát alebo súrodenec, potrebuje čas strávený s milujúcim rodičom, aby si znovu vybudovalo vieru v seba,“ hovorí Naomi.
V praxi to znamená, že by sa mu rodičia mali viac venovať, a to iba jemu. Napríklad s ním stráviť deň, pripraviť nejakú spoločnú činnosť, aby sa zasa cítilo ako hodnotná bytosť. „Zaistite každému dieťaťu, aby mohlo ísť svojou cestou, kde nesúperí so súrodencom, ani sa s ním nemusí deliť. Jednajte s každým individuálne. Nikto sa necíti milovaný v páre alebo v skupine,“ vysvetľuje Naomi Aldortová.
