Namiesto výčitiek a zlej atmosféry dohoda.
Foto: shutterstock.comNamiesto príkazov, zákazov či zvýšeného hlasu v prípade, ak dieťa nechce „poslúchať“, však môžete vyskúšať nenásilnú metódu dohody. Má až prekvapivé účinky a veľmi uľahčí často náročné rodinné spolužitie.
Modelová situácia: Potrebujete, aby sa dieťa dohralo a išlo sa pripravovať na spánok. „Bežné“ dieťa sa nechce vzdať hry a do povinností sa mu nechce, zvlášť keď vidí, že rodič na nich trvá. Veď komu by sa chcelo plniť to, čo mu iný rozkáže. Vzpierajú sa tomu aj dospelí a deti nie sú iné.
Rodič teda namiesto rozkazu môže navrhnúť: „Dohodnime sa, že sa ešte chvíľku pohráš a potom už zúbky, dobre?“ Nie je v tom žiadny nátlak ani obmedzovanie. Rodič ukáže, že dieťaťu chce vyjsť v ústrety, zároveň trvá na svojom. Dôležité je, aby dieťa s dohodou vyslovene súhlasilo. A keď ju nebude chcieť splniť, jednoducho mu pripomeniete, že ste sa tak predsa dohodli.
Skúsiť sa dohodnúť môžete už s malým dieťaťom, hoci samozrejme je nutné voliť slová, ktorým bude rozumieť a neočakávať, že vaše dohody splní vždy a na sto percent. Časom sa to však bude zlepšovať.
Môžete namietnuť, že keď dohody stanovuje len rodič a dieťa iba bezmyšlienkovito prikyvuje, nie je v tom žiadna veľká demokracia a rešpekt k potomkovi. Postupne preto môžete dieťa ponúkať k tomu, aby samo navrhovalo, čo a ako sa bude diať. Ak mu dáte možnosť podieľať sa na riešení situácie, bude mať tendenciu dohodu plniť, pretože ju samo navrhlo. Stane sa to preň otázka cti.
Môžete potom použiť napríklad vety: „Čo navrhuješ v tejto situácii? alebo „Máš nejaký nápad, ako by sme to mohli vyriešiť? alebo „Ako by sme sa mohli dohodnúť, aby sme obaja boli spokojní?“ Rozdiel v komunikácii je podstatný. Namiesto autoritatívneho štýlu zvolíte partnerský a rešpektujúci. Vyskúšate?
A čo, ak sa hádajú deti medzi sebou?
Metódu dohody môžete uplatniť aj pri súrodeneckých sporoch, ktoré sa nevyhnú žiadnej rodine. Namiesto snahy vyriešiť konflikt z pozície rodičovskej autority však dajte deťom možnosť „vybaviť“ si to po svojom. Rodič je len v úlohe moderátora diskusie.
Postup, ktorý by mohol fungovať aj u vás, navrhuje vo svojom blogu na webe Denníka N špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová. Popisuje situáciu, keď sa jej deti chcú hrať v rovnakej chvíli s tou istou hračkou:
„Zdá sa, že sa obaja chcete hrať s rovnakým autom. Ale o hračky sa nebije. Ako to vyriešime? Dajte nejaký návrh.“
„Ja navuhujem, že auto budem mať ja.“
Ozve sa Emin nesúhlasný plač.
„Kľud, Emka,“ a smerom k Matejovi: „Zdá sa, že Emka s tým nesúhlasí.“
„Ja navuhujem, že budem mať auto ja.“
„Nie!“ Matej sa snaží ukoristiť auto.
„Kľud, Matej,“ a smerom k Eme: „Zdá sa, že Matej s tým nesúhlasí.“
„Čo môžeme vymyslieť ešte?“
Ticho. Potomkovia majú ruky skrížené, pusy vytrčené.
„A čo ak by ste sa striedali? Kým sa presype piesok?“
Nesúhlasné ticho.
„A čo ak vám to zoberiem a nemá to nikto?“
„Nie!“ objaví sa prvý náznak spoločného záujmu. Prvý úspech, gratulujem si. Chvíľu ich nechám rozmýšľať. Poprípade zrekapitulujem. „Tak aké máme možnosti: Bude to mať len Matej, bude to mať len Ema, budete sa striedať, nebude to mať nikto.“
Ozve sa ťažký povzdych doprevádzaný vetou: „Tak dobje, budeme sa stjedať.“
Metódu dohody môžete uplatniť aj pri súrodeneckých sporoch, ktoré sa nevyhnú žiadnej rodine. Namiesto snahy vyriešiť konflikt z pozície rodičovskej autority však dajte deťom možnosť „vybaviť“ si to po svojom. Rodič je len v úlohe moderátora diskusie.
Postup, ktorý by mohol fungovať aj u vás, navrhuje vo svojom blogu na webe Denníka N špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová. Popisuje situáciu, keď sa jej deti chcú hrať v rovnakej chvíli s tou istou hračkou:
„Zdá sa, že sa obaja chcete hrať s rovnakým autom. Ale o hračky sa nebije. Ako to vyriešime? Dajte nejaký návrh.“
„Ja navuhujem, že auto budem mať ja.“
Ozve sa Emin nesúhlasný plač.
„Kľud, Emka,“ a smerom k Matejovi: „Zdá sa, že Emka s tým nesúhlasí.“
„Ja navuhujem, že budem mať auto ja.“
„Nie!“ Matej sa snaží ukoristiť auto.
„Kľud, Matej,“ a smerom k Eme: „Zdá sa, že Matej s tým nesúhlasí.“
„Čo môžeme vymyslieť ešte?“
Ticho. Potomkovia majú ruky skrížené, pusy vytrčené.
„A čo ak by ste sa striedali? Kým sa presype piesok?“
Nesúhlasné ticho.
„A čo ak vám to zoberiem a nemá to nikto?“
„Nie!“ objaví sa prvý náznak spoločného záujmu. Prvý úspech, gratulujem si. Chvíľu ich nechám rozmýšľať. Poprípade zrekapitulujem. „Tak aké máme možnosti: Bude to mať len Matej, bude to mať len Ema, budete sa striedať, nebude to mať nikto.“
Ozve sa ťažký povzdych doprevádzaný vetou: „Tak dobje, budeme sa stjedať.“
