Komunikujte s deťmi správne. 6 super techník, aby náš počúvli a necítili sa pritom zahanbené

Gabriela Bachárová, 5. februára 2019 o 11:30

Koľkokrát ti to mám ešte povedať? Buď si tú izbu okamžite upraceš, alebo nejdeme do žiadneho kina! Rodič je možno spravodlivo rozhorčený, ale s takýmto prístupom toho veľa nedosiahne. Ako teda s deťmi správne komunikovať, aby sme dosiahli to, čo chceme a zároveň deti mali pocit, že ich rešpektujeme?

Komunikujte s deťmi tak, aby mali pocit bezpečia.

Foto: Shutterstock.com

Kniha o výchove a rodičovstve Rešpektovať a byť rešpektovaný, ktorú napísali českí odborníci Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová a Tatjana Kopřivová, prináša viacero užitočných a konkrétnych tipov, ako na efektívnu komunikáciu s deťmi, ktorá prinesie výsledky a zároveň je k deťom ohľaduplná. Zhrnuli ich do šiestich bodov.

1. Popíšte situáciu, konštatujte fakt

Nehovorte: „Ty si zasa nevyniesol koš?" Povedzte: „Janko, koš je plný."
Ak chceme, aby dieťa konečne vyneslo kôš, nepomôže nám, ak mu začneme vyčítať, že to stále neurobilo. Výčitky nemá nikto rád a môže sa zatvrdiť. Lepšie je konštatovať fakt. Koš nie je stále vynesený. „Obraciame sa síce k dieťaťu, ale hovoríme o plnom koši. Nehodnotíme dieťa," uvádzajú autori knihy. Ak slušným a vecným tónom dieťaťu povieme, čo je treba urobiť, zvýšime tak pravdepodobnosť, že ten kôš nakoniec bez odvrávania vynesie.

2. Vyjadrite, čo je správne urobiť a buďte pritom pozitívni

Nehovorte: „Choď a ospravedlň sa!" Povedzte: „Keď niekomu ublížime a chceme sa s ním zasa zmieriť, pomôže, keď sa ospravedlníme."
Nevyčítajte dieťaťu, že niečo urobilo zle, nevyvolávajte v ňom pocity hanby. Oveľa lepšie je skonštatovať, čo sa zvyčajne v niektorých situáciách robí. Začínajte vetu napríklad slovami: „Je treba... Pomôže, ak... Robí sa to tak, že..." Pred jedlom je treba umyť si ruky. Špinavé prádlo hádžeme do koša a podobne. Naučte sa tiež negatívne reakcie premeniť na pozitívne. Namiesto „Klamať sa nemá" môžete povedať „Je potrebné hovoriť pravdu".

3. Vyjadrite svoju potrebu

Nehovorte: „Nekričte už, mám toho po krk!" Povedzte: „Som dosť unavená. Pomohlo by mi, ak by som si teraz pol hodiny mohla odpočinúť. Potom sa vám budem venovať."
Namiesto výčitiek hovorte o svojich pocitoch. Dúfam, že sa dohodneme v pokoji. Potrebovala by som, aby ste ma viac počúvali. Dieťa uvidí, že na naň neútočíte, čo zvýši šancu, že sa budete môcť dohovoriť bez väčších problémov. „Ak použijeme výrok v podobe priania či očakávania, je to na prvý pohľad celkom mierny prostriedok, ale prekvapivo dosť účinný. Druhí ľudia radšej splnia naše priania, zvlášť ak sú zmysluplné, než aby počúvali o negatívnych emóciách, ktoré v nás vyvolalo ich správanie sa," konštatujú odborníci.

4. Urobíš to takto alebo takto?

Nehovorte: „Okamžite utri tie riady!" Povedzte: „Môžeš tie riady umyť alebo utrieť."
Ak dáte dieťaťu na výber, bude sa cítiť dôležité, že o niečom môže samo rozhodnúť. „Ak dávame na výber, ako by sme hovorili: Považujem ťa za kompetentnú osobu, ktorá je schopná sa rozhodnúť a urobiť, čo je treba," píše sa v knihe. A tak sa môžete dieťaťa pýtať: „Umyješ tú vaňu sám alebo ti mám pomôcť?" Skoro by sme sa stavili, že dieťa si vyberie prvú možnosť. Veď už je dosť veľké a schopné, aby tú vaňu umylo samo.

5. Stačia dve slová, prvé z nich je meno dieťaťa

Nehovorte: „Poď si už konečne vyčistiť zuby!" Povedzte: „Eliška, zuby."
Nadmiera slov škodí. Často stačí osloviť dieťa menom a čo najstručnejšie zopakovať svoju požiadavku. „Schopnosť Dvoch slov je asi jednou z najviac rozšírených efektívnych komunikačných schopností. Šetrí čas, šetrí nervy," uvádzajú autori v knihe. A niekedy dokonca stačí len pohľad či gesto. Hlavne sa nedostať do situácie, kedy niečo musíme dieťaťu zopakovať stokrát a nakoniec mu sľúbime hračku za odmenu, aby nás už konečne počúvlo. To je nočná mora výchovy, snažte sa ju zo všetkých síl z komunikácie odstrániť.

6. Čo s tým urobíme?

Nehovorte: „Zase si rozlial vodu, dávaj už konečne pozor a okamžite to utri!" Povedzte: „Tak čo s tým teraz urobíme? Máš nápad?"
Nerozhodujte za dieťa, ako napraviť nejakú situáciu. Návrh by malo dať ono samo, tým posilníte jeho kompetencie a znovu sa vyhnete zahanbovaniu. Pýtajte sa, čo so situáciou, čo si o nej dieťa myslí, ponúknime mu aj pomocnú ruku. „Sme si vedomí, že konečné rozhodnutia v dôležitých veciach, vrátane toho, čo navrhuje dieťa, sú záležitosťou dospelého. Reč je však o spoluúčasti na veciach, ktoré sa ich týkajú, od maličkostí až po závažnejšie rozhodnutia," uzatvárajú odborníci.










Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Sedem zlých vzorov, ktoré filmy dávajú rodičom za normálne

    Sedem zlých vzorov, ktoré filmy dávajú rodičom za normálne

    Kto nemá rád filmy? Či chceme alebo nie, hrané príbehy na filmovom plátne nás ovplyvňujú, na konanie hrdinov si spomíname najmä v situáciách, kedy si s niečím nie sme istí, prípadne si nevieme rady. Preto je dôležité, čo pozeráme, a aké vzory nám filmy podsúvajú.

  • Obrázok ROZHOVOR Detský psychiater Peter Pöthe: Deti sú dnes krehké a nepripravené na život

    ROZHOVOR Detský psychiater Peter Pöthe: Deti sú dnes krehké a nepripravené na život

    „Platí, že ak rodina uspokojí potreby dieťaťa, bude si oveľa ochotnejšie umývať zuby, upratovať si izbu a prestane byť neustále v opozícii,“ vraví v rozhovore o detskej duši uznávaný detský psychiater a psychoterapeut Peter Pöthe, ktorému nedávno vyšla nová kniha. „Sila nevysloveného“ rozpráva päť príbehov, s ktorými sa stretol vo svojej psychoterapeutickej praxi.

  • Obrázok Máte plaché dieťa? 9 dobrých rád, ako mu uľahčiť život

    Máte plaché dieťa? 9 dobrých rád, ako mu uľahčiť život

    „Prečo nejdeš k ostatným? Choď!“ Aj keď vidíte, že vaše dieťa túžobne pozerá na skupinu hrajúcich sa detí, no zostáva pri vás, držiac sa vás za ruku, nenúťte ho. Nie je každý šouman, stredobod spoločnosti, nie každý sa okamžite spriatelí či dokonca preberá velenie v kolektíve. A ani nemusí.

  • Obrázok 10 viet, ktoré dospievajúcim deťom nehovorte

    10 viet, ktoré dospievajúcim deťom nehovorte

    Nekritizovať, neporovnávať, nevysmievať sa. Základné pravidlá komunikácie s deťmi sa oplatí dodržiavať vždy, v teenagerskom veku je to však možno ešte dôležitejšie. Pri krehkej psychike dospievajúceho dieťaťa niekedy naozaj stačí jediné slovo od blízkeho človeka, aby sa mu zdravé vnímanie seba samého obrátilo naruby.

  • Obrázok Je vaše dieťa ľavák alebo pravák? Podľa tohto to najľahšie rozoznáte

    Je vaše dieťa ľavák alebo pravák? Podľa tohto to najľahšie rozoznáte

    Jasné to môže byť od najútlejšieho veku a rodičia to nemusia vôbec riešiť. Ľavorukosť nie je hendikep, môže sa ním ale stať, ak by ľaváka chcel niekto pretvárať na praváka. To môže viesť k tikom, zajakaniu, pomočovaniu či poruchám učenia.

  • Obrázok Smútok za letom? Ako čo najhladšie preladiť deti z prázdnin do školského kolotoča, radí psychologička

    Smútok za letom? Ako čo najhladšie preladiť deti z prázdnin do školského kolotoča, radí psychologička

    Posledný týždeň prázdnin je tu. Ako si ho nepokaziť a zároveň sa citlivo naladiť na blížiacu sa školu a s tým spojené povinnosti? Radí psychologička z Alma centra pre zdravý vývin Dana Comas.

  • Obrázok Čo sa stane, ak vypnete deťom televízor?

    Čo sa stane, ak vypnete deťom televízor?

    Bez televízie si deti poradia, skôr sú to dospelí, kto ju potrebuje, aby svojich potomkov na chvíľu „vypol“ a získal chvíľu pre seba. Obrazovka deti fascinuje, bez ohľadu na to, či rozumejú tomu, čo na nej vidia alebo nie, dokážu ju sledovať pomerne dlhú dobu.

Ďalšie články v rubrike >