Nechce sa vám dieťa zverovať? 3 tipy, ako to zmeniť

Gabriela Bachárová, 26. novembra 2019 o 05:30

Asi každý rodič si želá, aby sa mu dieťa bez obáv zverovalo so svojimi pocitmi či trápením. Nie vždy sa to však darí. Niektoré deti majú uzavretejšiu povahu, za svoje pocity sa hanbia alebo z nejakého dôvodu rodičovi nedôverujú.

Nájdite si čas, zaujímať sa o vnútorný svet dieťaťa.

Foto: Shutterstock.com

Ako to urobiť, aby sa dieťa neostýchalo povedať vám o všetkom, čo zažíva? Tu sú tri naše tipy.

1. Začať má rodič

„Je potrebné, aby si rodič a dieťa našli čas na porozprávanie sa, na zverenie sa s tým, čo prežívajú. To si vyžaduje predovšetkým zo strany rodiča vynaliezavosť a chuť to urobiť. Rodič by mal byť tým, kto začne komunikovať,“ uvádza psychologička Ilona Špaňhelová vo svojej knihe Komunikácia medzi rodičom a dieťaťom.

To znamená, že v prvom rade začne mama či otec hovoriť o tom, čo prežívajú a čo ich osobne prípadne trápi. Dajú dieťaťu nevšednú možnosť nazrieť do svojho sveta. „Až potom sa opýtajú dieťaťa, ako sa ono má, čo prežíva, čo je v jeho živote nového,“ uvádza odborníčka.

2. Okrúhly rodinný stôl

V niektorých rodinách je dobrým zvykom, že sa všetci zídu okolo stola a rozprávajú sa o svojich zážitkoch a pocitoch. Posiľňuje sa tak dôvera medzi jednotlivými členmi rodiny. Keď dieťa vidí, že rodičia nemajú problém hovoriť o sebe, budú aj ony oveľa otvorenejšie. Celkovo je nutné sa s deťmi viac rozprávať a to nielen o „prevádzkových záležitostiach“.

Tak schválne, ak máte doma školáka, na čo sa ho pýtate po skončení jeho „pracovného dňa“? Čo mal na obed, aké známky dostal, či písali písomnku a ako mu to išlo. Väčšinou sa nezaujímame o to, ako sa dieťa cíti v kolektíve svojich spolužiakov, či mu náhodou niekto neubližuje, ako vychádza s učiteľkou či družinárkou. A pritom práve to je oveľa dôležitejšie ako otázka, či mu chutil obed.

3. Zahrajte sa na faraóna

Ak má dieťa problém zveriť sa vám ústne, z očí do očí, môžete skúsiť hru na faraóna. Rodič povie dieťaťu, aby si predstavilo, že je egyptským panovníkom faraónom. Tí si vo svojich hrobkách vytvárali vlastné písomné pomníky. Na steny si zapisovali, čo dôležitého sa v ich životoch odohralo. A tak nech aj deti napíšu, čo sa im prihodilo v poslednom období a ako sa v tých situáciách cítili.

„Niekedy sa tak rodičia dozvedia o deťoch veci, ktoré nevedeli. Môžu im tak lepšie rozumieť. Samozrejme aj v tejto situácii je podmienkou, aby jednotliví členovia rodiny mali medzi sebou dobrý vzťah a i túto hru vnímali ako niečo, čo môže prispieť k ich vzájomnému obohateniu a poznaniu,“ je presvedčená Ilona Špaňhelová.






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >