Zastavte hnev skôr, ako napácha veľké škody.
Foto: Shutterstock.comZvyšovanie hlasu, rozčuľovanie sa a krik sú stále častou rodičovskou reakciou na emočne záťažové situácie vo výchove. Netreba zdôrazňovať, že krikom ničoho nedosiahnete a ešte aj zhoršíte vzťah s dieťaťom. Lenže ako to urobiť, aby sme sa pri najbližšej príležitosti znovu nedostali „do vývrtky“?
Je to jedna z najväčších rodičovských výziev. Reagovať pokojne, keď situácia pokojná ani trochu nie je. Pri troche tréningu a hlavne pátrania vo svojej vlastnej duši však môžete zaužívaný vzorec správania rozpustiť a nahradiť ho niečím lepším. Tu je pár našich tipov.
1. Prevencia je najlepšia
Vôbec najlepšie je, nedostávať sa spolu s dieťaťom do situácií, na ktoré by ste mohli reagovať nevhodne. Úplne najdôležitejším krokom je budovať si s potomkom dobrý vzťah, venovať sa mu, správať sa k nemu pekne a rešpektom. Ak na to budete vedome dbať, dieťa stratí veľa dôvodov, prečo „neposlúchať“.Vzdor voči rodičovi je totiž často len volaním po zlepšení vzájomných vzťahov. Samozrejme nie vždy, deti tiež s obľubou testujú rodičovské hranice alebo „hnevajú“ z únavy či presýtenia podnetmi. Aj tu je však prevencia podstatná. Napríklad ak viete, že dieťa je večer mrzuté a odmieta spolupracovať, je možné, že už má toho za celý deň dosť a do postele by potrebovalo skôr.
2. Zaujímajte sa o svoju minulosť….
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo na dieťa tak často reagujete krikom? Nie je to náhodou preto, že presne tak isto pristupovali vaši rodičia k vám? A vy ste to od nich teraz prebrali. Ak sa naučíte v kritickej situácii ovládnuť, dokážete, že na vzorcoch, ktoré máte v sebe zabudované z minulosti, dokážete byť nezávislí.Zastaviť sa a nekričať, to bude významný vývojový medzník vo vašom živote. Pretože áno, vyvíjame a učíme sa od narodenia až do smrti. A práve deti sú pre nás dôležitými učiteľmi, možno tými vôbec najdôležitejšími. Veľmi môže pomôcť uvedomenie si, že to nie ste vy, kto kričí. Ale ozvena z dávnej minulosti. A vy máte možnosť ju nadobro umlčať
3. … aj o budúcnosť
Je dobre známe, že deti sa učia napodobňovaním a tak sa budú v záťažových situáciách, kde sa najviac uplatňujú získané vzorce, správať navlas rovnako ako ich rodičia. Nevychovávajte ich k tomu. Spomeňte si, ako ste sa ešte ako bezdetní dušovali, že na dieťa rozhodne hlas zvyšovať nebudete, pretože nechcete byť rovnakí ako vaši rodičia. A dnes na svojho potomka veselo kričíte, ako by sa nechumelilo.Zastavte predávanie nevhodných výchovných postupov z generácie na generáciu, vaše deti vám za to raz poďakujú. Keď sa už už budete nadychovať, že na dieťa zakričíte, uvedomte si, že to robíte pre budúcnosť svojho potomka aj pre svoj dobrý pocit. Možno vás to zastaví.
4. Naučte sa pár praktických krokov, ako hnev spacifikovať
Ak rozvážnosť nie je vašou silnou stránkou, popremýšľajte, ako toto svoje emočné nastavenie zmeniť. Poznáme zopár rodičov, ktorí si domov zaobstarali boxovací vak, ktorý využívajú, keď sa potrebujú zbaviť napätia a zlosti a nevylievať si ich na dieťati. Môžete však využiť aj menej originálne nápady. Napríklad búchať do vankúša či ísť sa vykričať von, ak máte možnosť. Klasicky rátať do desať alebo začať zhlboka dýchať. Čokoľvek, čo zníži vážnosť situácie a odvráti vašu nevhodnú reakcie.Skúste tiež dieťaťu povedať narovinu: „Nechcem na teba kričať. Preto teraz odídem. O chvíľu sa vrátim a skúsime spolu nájsť riešenie. Rozmysli si, čo by bolo najlepšie. Som zvedavá, čo navrhneš. Alebo môžeme niečo vymyslieť spolu“ Samozrejme takýto postup sa nedá uplatniť u celkom malých detí, v tomto prípade len stručne oznámte, že sa vrátite a veríte, že sa už spolu budete mať lepšie. V každom prípade sa však s deťmi veľa rozprávajte, prečo je pre vás dôležité, aby ste spoločne odstránili trecie plochy a prizvite ho do riešenia.
5. Vžite sa do pocitov dieťaťa
Áno, váš potomok robí niečo, čo sa vám nepáči. Napríklad odmietať sa ísť večer umyť alebo odbieha neustále od jedla. Zo svojho vlastného pohľadu ale nerobí nič zlého. A zrazu vidí veľkého hromžiaceho človeka, ktorý kričí či nebodaj nadáva. Ako to asi na neho musí pôsobiť? Cíti strach, je vydesené. A to vinou človeka, ktorý by ho mal chrániť.Dieťa sa tiež učí, že jeho pocity, ktoré samo považuje za oprávnené, nie sú v poriadku, ak je reakciou na ne matkin či otcov krik. V našej kultúre stále nie je zvykom vyjadrovať svoje pocity, potláčať ich ako nevhodné sme sa naučili už v útlom detstve.
Dôsledkom sú okrem iného neuspokojivé partnerské vzťahy, keď nie sme schopní vyjadriť, čo naozaj cítime. Medzi partnermi tak vznikajú bariéry, ktoré často vyústia až v rozchod či rozvod. Hovoríme, že partneri sa odcudzili, v skutočnosti však neboli schopní komunikovať a dať najavo svoje vnútro.
6. Starajte sa sami o seba
Kedy sme náchylnejší k výbuchom hnevu? Samozrejme keď sme unavení, vystresovaní, zažívame pracovné či partnerské problémy. Potom stačí aj malý impulz, napríklad dieťa okamžite nevynesie kôš, a nasleduje prudká emócia. Ak by sme boli viac v pohode, výbuch by neprišiel.Snažme sa preto viac odpočívať, venovať sa sebe aj svojim koníčkom, udržovať dobré vzťahy s ostatnými ľuďmi. Ak si to tak zariadite, nielenže už viac nebudete reagovať prehnane, ale ubudne aj detského vzdoru, pretože deti veľmi dobre vycítia rozpoloženie svojho rodičia a môžu naň reagovať práve tým, čo my hodnotíme ako neposlúchanie. V skutočnosti sú však za ním strach a obavy dieťaťa o rodiča.
7. Vnímajte svoje pocity
Uvedomte si, že aby sme mali pod kontrolou svoje emócie, musíme vedome riadiť našu pozornosť. Byť si vedomý toho, ako sa cítime a prečo sa tak cítime a čo môžeme urobiť, aby to bolo lepšie. Ste naplno prítomný vo chvíli, keď sa schyľuje k ďalšej roztržke s dieťaťom, alebo vaša myseľ lieta niekde úplne inde?Uvedomujete si svoje pocity? Ak áno, potom dokážete rozpoznať, že sa na dieťa hneváte nie preto, že by sa „zle“ správalo, ale preto, že ste toho mali dnes v práci veľa a domáca scéna je už len posledná kvapka. Ak to dokáže správne a včas rozpoznať, k žiadnemu kriku prísť nemusí.
Prerušte začarovaný kruh
Deti zrkadlia správanie rodičov. Ak teda často zvyšujeme hlas, kričíme a rozčuľujeme sa, dieťa to od nás „odkuká“ a začne nás kopírovať. Bude sa samo ešte viac hnevať, začne byť úplne nezmyselne spupné a ťažko zvládnuteľné. Ak na to zareagujete ako obvykle, teda výraznými emóciami, vzniká dokonale začarovaný kruh. Zodpovednosť, aby ste ho prerušili, je len a len na vás.
Deti zrkadlia správanie rodičov. Ak teda často zvyšujeme hlas, kričíme a rozčuľujeme sa, dieťa to od nás „odkuká“ a začne nás kopírovať. Bude sa samo ešte viac hnevať, začne byť úplne nezmyselne spupné a ťažko zvládnuteľné. Ak na to zareagujete ako obvykle, teda výraznými emóciami, vzniká dokonale začarovaný kruh. Zodpovednosť, aby ste ho prerušili, je len a len na vás.
