Knihy o výchove čítajte, ale premýšľajte o nich.
Foto: Shutterstock.comV minulosti rodičia nemali pochybnosti o tom, ako vychovávať. Existoval jeden vzor, o ktorom sa nediskutovalo. Bol pevne usadený v spoločnosti ako výsledok výchovného pôsobenia mnohých a mnohých predchádzajúcich generácií. Po páde režimu sa všetko zmenilo, spolu s politickým systémom sa uvoľnila aj výchova. Zároveň sa vyrojilo množstvo kníh o výchove, ktoré však namiesto dobrých rád môžu niekedy spôsobiť vo výchove ešte väčší chaos.
„Čo ak sa vo výchove dopúšťame stále rovnakých chýb alebo vôbec netušíme, čo robíme zle? Potom je vhodné konzultovať to s odborníkmi, čítať. Nemusíme sa báť, svoje inštinkty a intuíciu nezničíme. Teda ak si z niektorej výchovnej teórie neurobíme modlu,“ uvádza vo svojej knihe Zdravý rozum vo výchove (Uvoľnené rodičovstvo v hektickej dobe) psychologička Pavla Koucká.
Prečo čítať knihy o výchove
Ak si potrebujete urobiť jasno v sebe, v tom, kto ste a ako chcete výchovne viesť svoje deti, môže byť čítanie dobrých kníh veľmi nápomocné. Často máme pravdu a poznanie sami v sebe, len potrebujeme, aby nás na ne niekto upozornil, vyniesol ich na povrch. Aby sme si ich uvedomili. Takým pomocníkom môže byť práve kniha.Hľadajte predovšetkým také zdroje, ktoré súznia s vaším cítením a rozumom a mohli by prospieť práve vášmu potomkovi. Pretože každé dieťa je iné. Jedno prijme prísnejšie pravidlá, pretože mu umožňujú lepšie sa orientovať vo svete a dávajú mu pocit istoty. Iné sa však proti nim bude búriť, pretože má slobodomyseľnejšieho ducha, potrebuje viac objavovať svet a od rodičov si žiada viac voľnosti, nie zviazanie desiatkami nie.
Nie je možné uplatniť jednu výchovnú formu na všetky deti, hoci práve o to sa niekedy autori kníh snažia. Ešte predtým, ako sa začítate do výchovnej knižky, premýšľajte o svojom dieťati, ako sa prejavuje a akú má povahu - a hľadajte riešenia šité na mieru práve jemu.
Nejde však len o to, aké je dieťa, ale aj o osobnosť rodiča. Ak ste mäkčím človekom, ktorý sa ťažšie presadzuje medzi ostatnými ľuďmi, len ťažko sa budete môcť stotožniť s odporúčaním, aby ste dieťaťu vytvorili pevné mantinely a striktne trvali na ich dodržiavaní, aj s trestami za ich nedodržanie. Nebudete pôsobiť dôveryhodne, dieťa to samozrejme vycíti a začne vašu snahu bojkovať. V tom prípade musíte zapracovať predovšetkým na svojom sebavedomí alebo hľadať iné výchovné cesty, napríklad viac sa s dieťaťom rozprávať namiesto udeľovania zákazov a príkazov.
Prečo nečítať knihy o výchove
Co je psáno, to je dáno. Hovoria naši západní susedia. Nie všetko, čo obsahujú knihy o výchove, však musí byť pravda. S odstupom času sa niekedy ukáže, že autori ponúkali nefungujúce, či dokonca škodlivé výchovné tipy. Pred viacerými rokmi bola napríklad na výslní kniha známej českej autorky kníh o výchove Jiřiny Prekopovej Pevné objatie. Riešiť výchovné problémy, hlavne vzdor voči rodičovi, sa v nej navrhovalo silným objatím dieťaťa. Sama autorka svoju teóriu praktizovala ako zdanlivo univerzálne riešenie mnohých problémov vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi dvadsať rokov v Nemecku a potom ju začala propagovať v Česku aj na Slovensku.Rodič či iný vychovávateľ mal dieťa nekompromisne držať až do doby, než sa upokojí a „vylieči“. Viacerí odborníci však upozornili, že táto praktika môže dieťaťu spôsobiť fyzickú či emocionálnu újmu. Teória pevného objatia vychádza z takzvanej holding therapy, ktorá sa presadila hlavne v Spojených štátoch amerických. V roku 2000 však v jej dôsledku zomrelo práve v Amerike desaťročné dieťa. Metódu odmietla napríklad Americká odborná spoločnosť na riešenie zneužívania detí či Britská asociácia pre adopciu a pestúnstvo. Metódu nepovažujú za vedeckú, ale skôr na hrane okultizmu.
Čítanie kníh o výchove môže byť veľmi mätúce, keď sa v nich prezentujú protichodné názory. Netreba zabúdať na to, že autori vychádzajú zo svojho videnia sveta, zo vzorcov, ktoré ich utvárali v rodine či v komunite, v ktorej žili. Nejde o nejakú všeobecne platnú pravdu.
Tak sa v jednej knihe môžete dočítať, že dieťa je dobré nechať trochu vyplakať, pretože plač je dôležitým vyjadrovacím prostriedkom a slúži k uvoľneniu nahromadeného napätia. Iná publikácia to však odmietne ako citové týranie dieťaťa a rodičov bude nabádať, aby plač za každú cenu tíšili, pretože je to prejav nespokojnosti a dieťa potrebuje od rodičov útechu. Čo si o detskom plači myslíte vy, vaša rodičovská intuícia a skúsenosť? Ako ste k nemu pristupovali či pristupujete? A máte pocit, že vás prístup dieťaťu prospieva? Ku každej knihe o výchove pristupujte takto kriticky.
„V zásade som veľmi rada, že existujú múdre knihy o výchove, výchovní poradcovia, detskí psychológovia či rodinní terapeuti. Nemali by sme však zavrhovať svoju intuíciu či nedôverovať vlastnému rozumu a skúsenosti. Svoje dieťa predsa len poznáme najlepšie my, kto sa oň staráme,“ uzatvára Pavla Koucká.
Aké knihy o výchove čítať? Priniesli sme vám článok o desiatich odborných publikáciách, ktoré v redakcii považujeme za prospešné pre deti aj rodičov. Prečítať si ho môžete na tomto odkaze.
