Deti od siedmich rokov môžu pokojne zostať doma samé, dokonca je dobré zveriť im niektoré domáce práce.
Foto: Patricia Poprocká„Mali sme so sestrou podelené služby, každý deň po návrate zo školy jedna z nás umývala riad po raňajkách a vysypávala smeti, aby mama, keď prišla o štvrtej z práce, mala čistú kuchyňu,“ spomína štyridsiatnička Pavlína. Ráno boli tiež odkázané samé na seba. „Mama nás zobudila tesne pred odchodom do práce. Mali sme už nachystané raňajky a desiatu, no všetko ostatné sme museli zvládnuť samé. Vrátane včasného príchodu do školy.“
Dnes je to v mnohých rodinách nepredstaviteľné. Rodičia nielenže deťom chystajú raňajky a desiatu vkladajú do školskej tašky, ešte ich aj obliekajú, dozerajú, aby si do školy nič nezabudli. A potom ich tam ešte aj vozia, najmä vo väčších mestách neraz vystresovaní, aby pre ranné kolóny nezmeškali do práce oni. Popoludní sú tu zasa školské družiny, prípadne krúžky, na ktoré odprevádzajú deti učiteľky priamo zo školy. Tam už prídu pre deti rodičia a všetci spolu sa vracajú v dlhých kolónach domov. Je to potrebné?
Najčastejším argumentom, prečo rodičia nenechávajú deti samé, je bezpečnosť. Rodičia sa boja, stať sa môže všeličo, a deťom jednoducho neveria. Pritom podľa polície nie sú dnešné ulice o nič menej bezpečné než pred tridsiatimi rokmi. O tragických prípadoch sa však na rozdiel od minulosti viac hovorí, najmä vďaka médiám a sociálnym sieťam. Svoje robí aj trh, firmy či poisťovne v snahe predať čo najviac produktov úmyselne upozorňujú na hroziace riziká na každom kroku.
Rodičia sa skrátka boja a aj na úkor vlastného času a záujmov sa snažia mať deti čo najviac pod kontrolou. Ak nestíhajú oni, dohadujú babičky alebo dokonca platené opatrovateľky. Pritom už prváci bývajú väčšinou dostatočne vyspelí na to, aby dokázali byť doma hodinku-dve bez rodičov, prípadne zvládnuť cestu do školy a späť.
Nechať deti samé doma má svoj význam. Pre deti aj ich rodičov. Tu je niekoľko prínosov.
Deti sa naučia zodpovednosti
Ak viem, že sa postará niekto iný, nebudem sa starať sám. Je to prirodzená ľudská vlastnosť. Ak však dieťa raz vie, že je odkázané samé na seba, bude si dávať väčší pozor. Načo by si napríklad pamätalo, čo im učiteľka kázala priniesť na druhý deň do školy, ak vie, že mu to ráno nabalí a niekedy aj odvezie mama? Ak však dieťa vie, že mama tam nie je a nebude, neostane nič iné, len poradiť si sám. Možno sa stane, že raz, dvakrát niečo zabudne, ale práve tak sa to naučí.Vyskúšajú si rolu dospelých
Ak sa obávate, že súrodenci budú sami doma vystrájať, je dobré im zveriť určité povinnosti. Napríklad upratať kuchyňu z raňajok, načistiť zemiaky na večeru, povysávať... Dieťa vo vašej prítomnosti je možno roztopašné, nedôsledné, vie, že si to môže dovoliť. Ak však osamie, viac si uvedomí, že celá domácnosť je na jeho pleciach a spozná, aké je to byť „dospelým“.Užijú si samotu
Verte, aj to je potrebné. Aj vy milujete, keď si občas v tichosti vyložíte nohy alebo vypijete kávu. Deti to potrebujú tiež. Sami si v hlave pretriediť udalosti zo školy, popremýšľať nad tým, čo sa bude diať, nad tým, ako sa práve cítia. A byť bez kontroly dospelých. Škola, družina, krúžky, cesta autom domov – naliňajkovaný deň, z ktorého je potom často jediným únikom displej mobilu alebo televízora. Ak však sa dieťa vráti popoludní do tichého a prázdneho bytu, kde je aspoň na pár hodín samé sebe pánom, môže to byť výborný spôsob duševnej očisty.Privyknú samostatnosti
Čo si dnes obliecť? Umyť zuby, zastaviť vodu, zamknúť byt... Dieťa si zvykne starať sa o seba, čo je skvelá výbava do života. Zvýši mu to aj sebadôveru a pomôže pri riešení ďalších situácií, do ktorých sa dostane.Budú nútené viac premýšľať
Pritrafí sa aj nehoda, s tým treba rátať. Rozbitý tanier, popísaná stena, vysypaný cukor... Teraz však nepostačí zakričať „mamíííí,“ keď tam nikto nie je. Riešenie bude musieť nájsť dieťa samé. Možno to zo začiatku bude telefonát: „Mamíííí, čo robiť?“, a možno budete prekvapení, keď vám bude dieťa len hrdo hlásiť, čo sa stalo a ako si s problémom poradilo. Hlavne zachovajte pokoj, nech už bude to riešenie akékoľvek. V prvom rade oceňte snahu o nápravu a potom hodnoťte.Vydýchnutie pre dospelých
Nechať deti samé neznamená, že sa o nich prestaneme starať. Len im necháme viac priestoru a zodpovednosti za vlastné skutky. Samozrejme, chce to pevné nervy, aspoň zo začiatku. Dôverovať deťom, že nepodpália dom, nevypadnú z okna či nevbehnú pod auto nie je jednoduché, najmä ak človek rád číta čiernu kroniku či pozerá kriminoviny. Strach však nie je dobrý radca, čo sa má stať, sa stane tak či tak. Skúsme teda deťom veriť. Napokon, všetci máme zabudovaný pud sebazáchovy, lenže u detí sa často nemá šancu prejaviť, keď ich pred všetkým chránime otrocky my. Dajme im teda priestor, bude to prínos aj pre nás. Získame viac času na iné aktivity a namiesto detí, ktoré treba viesť za ručičku, budeme mať spoločníkov a pomocníkov.ANKETA:
